Napísali o e-learningu

E-learning a online vzdelávanie dospelých II.

Novšie trendy v e-learningu

Postupným vývojom nových technológií a predovšetkým uplatňovaním inovatívnych prístupov k využitiu technológií vo vzdelávaní nadobúda e-learning čoraz viac podôb a prístupov. Viacerí autori (Kopecký, Rankov, Zlámalová, Keogh) členia e-learning do dvoch základných pohľadov:

a)  e-learning ako vzdelávací proces – tento pohľad je charakteristický vnímaním e-learningu ako využitia informačno-komunikačných technológií na zvýšenie efektivity klasických postupov dištančného vzdelávania,

b)  e-learning ako súbor nástrojov na  podporu vzdelávacieho procesu – tento pohľad vníma e-learning ako hardvérovú a softvérovú podporu. V rámci takéhoto pohľadu sa za súčasť e-learningu vníma aj využitie výukových CD-ROM a pod.

Na základe našich skúsenosti v e-learningu môžeme uvedené základné pohľady doplniť o nasledujúce:

c)  e-learning ako systém riadenia vzdelávania – okrem vzdelávacieho obsahu zahŕňa e-learning aj systém riadenia vzdelávacieho procesu (termíny, kritériá hodnotenia, následnosť aktivít a pod.),

d)  e-learning ako platforma – okrem samoštúdia má používateľ možnosť vstupovať do interakcie s inými účastníkmi, tútormi. E-learning dáva priestor na spoluprácu, výmenu poznatkov a  skúseností a do istej miery napĺňa aj potrebu sociálnych kontaktov účastníkov vzdelávania,

e)  e-learning 2.0 – súčasné vnímanie e-learningu ako sociálnej siete s cieľom výmeny poznatkov, skúseností, interakcie a možnosti spoluvytvárať vzdelávací  obsah,

f)  e-learning založený na sémantickom webe.  Sémantický web je prístup k informáciám na webe, ktorý rozširuje súčasný web o presné definovanie informácií (napr. tagovaním),  čo má význam pri počítačovom spracovávaní informácií. Tento prístup umožní superpresné vyhľadávanie na internete, dokonca bude vedieť odpovedať aj na zložité otázky (napr. vyhľadávač www.wolframalpha.com). Sémantický web teda umožní využiť celý obsah webovej stránky ako zdroj presne štruktúrovaných informácií a celý obsah internetu sa tak stáva vzdelávacím obsahom.

 Tieto prístupy ukazujú trendy v e-learningu, ktoré sa, pochopiteľne, snažia reflektovať skôr vzdelávacie potreby používateľov, ako aj ich požiadavky na formu štúdia. Preto sú nasledujúce trendy obrazom súčasného, resp. najbližšieho vývoja e-learningu, pričom je potrebné brať do úvahy mimoriadne rýchly vývoj technológií aj samotných prístupov. Kopecký (2008, s. 35) definuje najnovšie trendy v ôsmich hlavných prúdoch. Tie si bližšie predstavíme budúci mesiac.

Zdroj: Branislav Frk, www.casopispedagogika.sk

 

E-learning a online vzdelávanie dospelých I.

Online e-learning existuje v zásade v dvoch podobách, synchrónnej a asynchrónnej. Synchrónna podoba e-learningu znamená byť v reálnom čase pripojený na internet (resp. intranet), aby mohol účastník vzdelávania komunikovať s tútorom, prípadne ostatnými účastníkmi. Komunikácia v reálnom čase má svoju nespornú výhodu pri kolaboratívnych prvkoch vo vzdelávaní a do istej miery aj dodáva pocit takmer reálnej komunikácie tvárou v tvár. Možností synchrónnej komunikácie je pri e-learningu veľké množstvo, uvádzame niekoľko najpoužívanejších:

1. Audio a video konferencie. Kým začiatkom 90. rokov 20. storočia si takéto konferencie vyžadovali enormné nároky na priepustnosť siete a použitý hardvér, dnes je to technológia prístupná každému. Najrozšírenejšie operačné systémy ponúkajú takéto riešenia ako súčasť programového vybavenia a existuje veľké množstvo aplikácií, ktoré sú použiteľné na tieto účely (spomeňme len napr. populárnu aplikáciu Skype).

2. Instant messaging (IM – rýchle textové správy cez internet). Vo svojej podstate ide o nástroj synchrónnej komunikácie prostredníctvom špeciálneho programu. Ide zvyčajne o nenáročný softvér, ktorý v podstate umožňuje komunikáciu v reálnom čase tým, že zobrazenie textových správ je okamžité a je možné teda komunikovať bez ohľadu na reálnu vzdialenosť komunikujúcich. Vo svete sú veľmi populárne aplikácie ako Microsoft Messenger, Ichat, Jabber, u nás má stálu popularitu aplikácia ICQ.

3. Zdieľané aplikácie. Množstvo moderných softvérov umožňuje vzájomné zdieľanie prístupu. Táto vlastnosť sa využíva ako platforma na spoluprácu, ako je napr. Whiteboard (aplikácia umožňujúca písať text, kresliť náčrty do jedného dokumentu a popri tom aj komunikovať medzi členmi pracovnej skupiny). Iné softvérové riešenia umožňujú zdieľanie pracovných plôch, t.j. môžeme vidieť aktuálne dianie na inom počítači).

Asynchrónna podoba online e-learningu oproti synchrónnej nevyžaduje časové zladenie účastníkov vzdelávania. Toto riešenie komunikácie využíva väčšinou diskusné fóra, hromadnú mailovú korešpondenciu, prípadne rôzne formy virtuálnych násteniek a pod. Tejto forme síce chýba výhoda komunikácie v reálnom čase, nekladie však zvýšené nároky na čas účastníkov, a tak môžu čítať, resp. reagovať na správy kedykoľvek, čo má nesporné výhody pre viac časovo zaneprázdnených účastníkov.

Zdroj: Branislav Frk, www.casopispedagogika.sk

Druhy e-learningového vzdelávania

E-learning ako spôsob vzdelávania sa, je možné rozdeliť na dva základné spôsoby:

  • • Synchrónne vzdelávanie 
  • • Asynchrónne vzdelávanie 

Pod synchrónnym vzdelávaním rozumieme komunikáciu a vzdelávací proces v reálnom čase – účastníci prijímajú elektronické vzdelávacie obsahy a študujú pod priamym dohľadom alebo vedením lektora (tútora). Synchrónne vzdelávanie prebieha online pomocou internetu (zriedkavo aj telefonicky). Lektor (tútor) organizuje celú vzdelávaciu aktivitu, poskytuje výklad, navrhuje praktické činnosti a overuje nadobúdané vedomosti buď priamym zberom dát z online  testov a kvízov, kladením otázok (skúška), prípadne písomnou formou (seminárne práce) počas vyučovacej hodiny.

Medzi najčastejšie formy asynchrónneho vzdelávania patria:

  • • Online kurzy – presne navrhnuté a koncipované online prednášky, výklad lektorom, zdieľanie obrazovky, kurz prenášaný internetom, komunikácia so študentami naživo 
  • • Webové konferencie a webináre – voľnejšie postavené konzultácie a tématicky zamerané prednášky, kurz prenášaný internetom, komunikácia so študentami pomocou online chatovacích okienok, zriedkavejšie e-mailom 

Ťažisko asynchrónneho vzdelávania je naproti tomu presunuté omnoho viac na samostatné štúdium. Študenti si aktivitu organizujú viacmenej sami, avšak vždy na základe študijnej osnovy vzdelávacieho programu. Zvyčajne majú prístup k vzdelávacím obsahom študijného programu online pomocou internetu či intranetu (systémy riadenia a výučby LMS), prípadne majú k dispozícii kompletný program na CD, DVD. Študujú v čase a tempom, ktoré im vyhovuje. Overovanie  vedomostí a poznatkov prebieha systémom takzvaných autotestov (selftesting), ktoré automaticky vyhodnocujú a odporúčajú študentovi  ďalšie študijné aktivity.

Medzi najčastejšie formy asynchrónneho vzdelávania patria.

  • • E-learningové vzdelávacie projekty vo forme multimediálnych a interaktívnych dokumentov (často animovaných filmov) – tieto študijné programy sú distribuované a dostupné online pomocou internetu (vzdelávacie webové portály, LMS systíémy), prípadne sú distribuované pomocou klasických ,,offline“ médií ako CD ROM, DVD atď.

E-learningové vzdelávacie projekty založené na pravidelnom distribuovaní obsahov pomocou e-mailu – sem patria najmä jednoduchšie vzdelávacie projekty 

V praxi sa v zásade ujali najrôznejšie kombinované formy synchrónnych a asynchrónnych vzdelávacích postupov. Časť vzdelávacích obsahov v študijnom programe prijímajú študenti samostatne (napr. vo forme multimediálnych vzdelávacích filmov) a časť absolvujú na online stretnutí.

Zdroj: Jaroslav Verlík, www.captivate.sk

 

NOVÉ TECHNOLÓGIE VO VZDELÁVANÍ

Prvopočiatky elektronického vzdelávania sú spojené s rozvojom internetu. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa vo svete začínajú uplatnovať prvé formy e-learningu prostredníctvom počítačov, ktoré vstupujú do edukačného procesu ako podporné prostriedky hlavne pri výučbe technických predmetov. V podstate išlo o výučbu podporovanú počítačmi známu pod skratkou CAE (Computer Aided Education). Ďalšie obdobie je charakterizované aplikovaním počítačov v rôznych smeroch a úrovniach, známe tiež ako CBT (Computer Based Training). S tým úzko súvisia aj ďalšie pojmy ako CAI (Computer Assisted Instruction) vo význame pre použitie počítača ako média pre výučbu i testovanie, a CMI (Computer Managed Instruction) znamená použitie počítača k riadeniu vzdelávacieho procesu. Existujú aj ďalšie oblasti, kde sa aplikovaním počítačov vytvorili podmienky pre rozvoj doteraz nepoznaných možností (grafika, trenažéry, simulačné aplikácie a pod.). Skutočný rozmach vzdelávania prostredníctvom elektronických médií nastáva až využitím takzvaných hypermédií začiatkom 90.-tych rokov 20. storočia. Počítač ako multimediálny prostriedok nachádzajúci sa v sieti internet umožnuje realizovať moderný spôsob obojsmernej komunikácie. Ak vychádzame z definície e-learningu podľa E. Masie, zakladateľa elearningového priemyslu, „E-learning je nástroj využívajúci sieťové technológie na vytváranie, distribúciu, výber, administráciu a neustálu aktualizáciu vzdělávacích materiálov.“ môžeme konštatovať, že svojim obsahom vystihuje podstatu pre činnosti spojené s dosiahnutím požadovaného cieľa. V súčasnosti môžeme hovoriť o masívnom prenikaní e-learningu do rôznych oblastí vzdelávania, ako sú napríklad vnútrofiremné vzdelávanie, školstvo, rôzne kurzy pre verejnosť poskytované vzdelávacími agentúrami a pod. Hlavným rysom e-learningu je edukačný proces pozostávajúci z kurzov a lekcií s podporou informačných a komunikačných technológií. Medzi ďalšie rysy môžeme zaradiť: 

  • • vznik nových spôsobov interakcie učiteľa – tútora a študenta prostredníctvom študijných materiálov spracovaných v elektronickej forme, 
  • • podľa stupňa spracovania študijných materiálov sú k dispozícii rôzne formy interaktívnej a multimediálnej komunikácie; 
  • • komplexnost vzdelávania prostredníctvom špeciálnych softvérových aplikácií, ktoré obsahujú aj možnosti archivácie študijných výsledkov účastníkov; 
  • • snaha o štandardizáciu edukačného procesu.

 

Využitie všetkých predností e-learningu a dosiahnutie maximálnej efektívnosti tohto druhu vzdelávania umožnuje len komplexný prístup pri jeho zavádzaní. Preto je potrebné venovať od samého začiatku pozornosť všetkým oblastiam vzdelávania. Ak hovoríme o e-learningu, máme na mysli tzv. trojvrstvový model z hladiska jeho realizácie. Pre úspešnú aplikáciu elektronického vzdelávania je klúčovou oblasťou voľa vhodných foriem spracovania obsahu vzdelávacích programov. Ide o prvú vrstvu, ktorá má sprostredkovať prezentáciu a distribúciu relevantných informácií študentom, ktorí ich budú mať sprístupnené v danom čase a na požadovanom mieste. Tvorba obsahu elektronického vzdelávania nie je len jednoduchý mechanický prevod textov do podoby webových stránok a ich eventuálna grafická úprava. Učiteľ sa stáva tvorcom učebných dokumentov so špecifickým poslaním – kvalitu prezenčnej formy štúdia transformovať do účelne zostavených dokumentov v elektronickej podobe s využitím všetkých foriem prezentácie. Základným predpokladom efektívneho vzdelávania touto formou je tak kvalifikovaný výber oblastí a tém, ktoré sú vhodné pre e-learning, ako aj špeciálne didaktické spracovanie elektronických vzdelávacích programov dištančného charakteru. Druhá vrstva zabezpečuje interaktivitu medzi študentmi a lektormi/tútormi kurzu, prípadne inými zložkami zúčastnujúcimi sa tohto procesu. Táto vrstva pozostáva z prostriedkov pre komunikáciu medzi študentmi a pedagógom, napríklad prostredníctvom e-mailu, chatu, diskusného fóra a pod. Technologickým základom elektronického vzdelávania je Learning Management System (LMS), tvoriaci v podstate tretiu vrstvu, ktorá umožňuje skladovanie, prezentáciu informácií vrátane multimédií, ale aj sledovanie jeho priebehu a výsledkov, vrátane komplexnej administrátorskej podpory. LMS by sa mal vyberať s ohľadom na aktuálnu informačnú a komunikačnú infraštruktúru a kompatibilitu s už používanými informačnými systémami. Samotným obsahom e-learningových kurzov sa zaoberajú systémy LSMS (Learning Content Management System), ktoré poskytujú nástroje pre tvorbu kurzu s možnostou prenositeľnosti  jednotlivých kurzov z jedného systému do druhého. 

Lepiš Fedor, Zdroj: pulib.sk

 

 

INFORMACNÉ A KOMUNIKAČNÉ TECHNOLÓGIE V ROZVOJI OSOBNOSTI

Vzdelávací systém bol po stáročia charakterizovaný ako systém, ktorý sa snažil vzdelávať predovšetkým verbálnou a písomnou formou, pomocou kriedy a tabule. Tento spôsob vzdelávania vo svojej podstate pretrváva aj v súčasnosti, a je podporovaný dalšími materiálnymi a nemateriálnymi (formy a metódy) prostriedkami potrebnými k naplneniu vyučovacích cieľov. Tieto „klasické a historicky osvedčené postupy vzdelávania“ sa využívajú s rôznymi obmenami. Kvantita učiva je definovaná vzdelávacími štandardami a kvalita sa odvíja od odborného vzdelania učiteľa. Kvantitu a kvalitu materiálnych prostriedkov ovplyvnuje technický pokrok a ekonomické možnosti spoločnosti. História informačných a komunikačných technológií sa začala písať v 19. storočí objavením telegrafu. Búrlivý rozvoj elektronických technológií nastal začiatkom 20. storočia objavením nového spôsobu prenosu informácií. Rozhlasové a neskôr televízne vysielanie s ich rôznymi formami (terestrické a satelitné vysielanie) sa stali v priebehu polstoročia najmasovejšími prostriedkami komunikácie, ktoré ovplyvňovali určitým spôsobom aj proces vzdelávania. V priebehu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia sa k nim pridali dalšie technické prostriedky, ktoré svojimi vlastnostami zatienili rozhlas či televíziu. Sú to počítače, ktoré s dalšími technickými prostriedkami umožnili vzniku svetovej komunikačnej siete – internetu. V súčasnom období predstavuje internet najrozšírenejšiu a najmasovejšiu informačnú a komunikačnú technológiu, ktorá umožnuje všeobecnú ale aj adresnú obojsmernú komunikáciu. Dnes sme zo všetkých strán zaplavení pojmami ako sú elektronický biznis, e-marketing, epublikovanie,e-vzdelávanie, e-government a pod. Písmeno „e“ v tomto prípade vyjadruje elektronické spracovanie informácií a ich distribúciu po elektronických komunikačných sietach. Technický vývoj sa nedá zastaviť a postupne sa stáva základným pilierom aj pri vytváraní nových foriem vzdelávania. Vyžaduje si to aj globalizujúci sa trh práce, pretože ľudia v priebehu svojho života menia nielen zamestnanie a funkčné postavenie, ale aj svoje profesijné zameranie. To si v praxi vyžaduje pružnejšie prispôsobovanie systému vzdelávania od základných až po vysoké školy. Významné zmeny, ktoré sa udiali na európskom kontinente koncom 20. storočia, sú nezvratným dôkazom toho, že vysokoškolské inštitúcie sú nútené ponúkať rôzne formy štúdia podporované informačnými technológiami, elektronickou komunikáciou a digitálnymi učebnými testami. Tento moderný spôsob vzdelávania prináša do škôl nové impulzy a možnosti pre učiteľa i študenta. Vhodnou kombináciou „klasického“ a elektronického vzdelávania (e-learning, e-vzdelávanie) sa vytvárajú nové možnosti realizácie myšlienok ucitela a požiadaviek na študenta. Je to nový pohľad na spôsob vysokoškolského vzdelávania, v ktorom sa spájajú odbornosť a skúsenosti ucitela – lektora a výhody informacno-komunikacných technológií. Výsledkom ich vzájomného pôsobenia je nielen skvalitnenie ľudskej činnosti, ale vzdelávanie sa stáva zaujímavejším, efektívnejším a adresnejším. Aplikácie informačných systémov a využitie nových informačných technológií sú dnes už neodmysliteľnou súčasťou života spoločnosti. Predstavujú jeden zo základných nástrojov stratégie rozvoja modernej spoločnosti a ich pozitíva sa prejavujú rôznym spôsobom, podľa toho kto, za akým účelom a ako účinne ich dokáže používat. Inštitúcie, firmy i fyzické osoby ich využívajú ako obojsmerný zdroj informácií, na riadenie výrobných procesov, vytváranie logistických reťazcov a pod. Informačné technológie umožnujú vytvárať nové komunikačné prostredie, ktorého pozitívne stránky je možné využit aj na skvalitnenie edukačného procesu.

Lepiš Fedor, Zdroj: pulib.sk

 

História E-learningu

Prvými aplikáciami založenými na Skinnerovej teórii programového učenia, ktorá vychádzala z princípov pedagogickej kybernetiky, boli koncom 60-tych rokov programy pre vyučovacie automaty – UNITUTOR. Výkladová látka bola rozložená na stránky, ktoré boli zakončené kontrolnými otázkami s výberom niekoľkých možných odpovedí. Ďalej bolo možné program vetviť a pokračovať na ľubovoľnej ďalšej stránke. Určitá forma spätnej väzby (feedback) bola zaistená pomocou okamžitej informácie o správnom či nesprávnom riešení. Vyučovacie automaty boli málo účinné a zložité. Preto princíp programového učenia bol vo vyučovacích aplikáciách doplňovaný prvkami umelej inteligencie. K testu začal byť pridávaný výklad a precvičovanie látky. Z týchto prvkov potom mohli byť zostavované celé lekcie a z lekcií kompletné kurzy. Postup študujúcich mal byť dlhodobo riadený v závislosti na ich výsledkoch. Snahou bolo vhodne reagovať na každú situáciu, do ktorej sa mohol študujúci v priebehu vzdelávania dostať. Prakticky to znamenalo, že takýto program musel predvídať (anticipovať) všetky možné reakcie študujúceho počas vzdelávania. Tvorba takýchto kurzov bola autorsky náročná, drahá a naviac neprinášala očakávané výsledky. Navyše študujúcemu nebol poskytnutý priestor na jeho aktivitu. A ešte horšie bol na tom učiteľ, lebo jeho jedinou úlohou bola obsluha technického zariadenia a interpretácia dosiahnutých výsledkov.

Už v roku 1945 bol využitý princíp nelineárne štruktúrovaného textu, objavený Bushom Vanevarom. Tento princíp v roku 1965 nazval Ted Nelson hypertextom. Základom princípu hypertextu je, že jednotlivé významom súvisiace úseky textu sú navzájom prepojené podobným spôsobom, ako sú uložené informácie v ľudskom mozgu. Štúdium takéhoto materiálu je preto prirodzenejšie ako čítanie obyčajného textu a vyžaduje oveľa aktívnejší prístup.

Od druhej polovice 80-tych rokov pomocou kognitívnej psychológie na čele s Piagetom a Vygotskym dochádza ešte k väčšiemu uplatňovaniu možnosti vlastného aktívneho prístupu ku štúdiu. Princíp programovaného (riadeného) učenia zahŕňa prvky umelej inteligencie a bol nahradzovaný princípom konštruktivizmu. Konštruktivisti došli k záveru, že najefektívnejší spôsob učenia je taký, pri ktorom sa podarí študenta na štúdium dostatočne motivovať. Táto teória vychádzala z toho, že každý má vrodenú potrebu sebavzdelávania, za vytvorených vhodných podmienok, sa každý naučí sám všetko, čo potrebuje. Ak sú hypertextové aplikácie dobre navrhnuté, môžu byť efektívnejšie pre štúdium a vyhľadávanie informácií ako klasicky tlačené materiály. Ich nevýhodou je, že nie sú zábavné a nemotivujú k samostatnej práci.

Možnosť zlepšenia v tomto smere prinieslo zdokonalenie hardwaru, ktoré dovolilo hypertextový výklad vylepšiť pomocou využitia multimediálnych prvkov. Skupina týchto produktov bola pomenovaná hypermédiá. Typickými predstaviteľmi sú napríklad hypermediálne encyklopédie. Základom zostáva normálny hypertext, ktorý môže byť kedykoľvek doplnený o obrázky, fotografie, zvuk, animácie i celé video sekvencie. Rozsahom dát sú veľmi veľké a dodávajú sa výhradne na CD ROM. Naopak veľmi jednoduchú takmer lineárnu štruktúru majú elektronické knihy (e-books). Túto fázu – t.j. využívanie CD a e-books vo vyučovaní niektorí nazývajú e-learningom.

Zakladateľ amerického e-learningového priemyslu je Elliot Masie, ktorý definuje e-learning ako nástroj využívajúci sieťové technológie k vytváraniu, distribúcii, výberu, administrácii a neustálej aktualizácii vzdelávacích materiálov.

Zdroj: www.garantpp.sk

 

Čo je e-learning?

Elektronickému vzdelávaniu (e-learning)  patrí dnes už popredné miesto vo vzdelávaní vyspelých krajín. Pre slovenské školstvo je to nová forma vzdelávania, ktorá ponúka predovšetkým mnoho výhod. Nechce nahradiť klasické formy vzdelávania, ponúka skôr doplnenie  a rozšírenie získaného vzdelania, výučbu vhodných  nových tém, ktoré v učebných osnovách absentujú. Je výhodná pre všetkých záujemcov, ktorí majú prístup k Internetu.

K výhodám novej formy vyučovania predovšetkým patrí: 

  • • úspora času - vzdelávanie kdekoľvek a kedykoľvek
  • • úspora nákladov – nie je nutné cestovanie za vzdelaním, ušetríme čas strávený cestovaním 
  • • flexibilita  - individuálny prístup (pýtam sa tútora - učiteľa, čo neviem a potrebujem), vlastné tempo, prispôsobenie výučby schopnostiam a zručnostiam študenta
  • • interaktivita  - učebné texty obsahujú multimediálne prvky (zvuk, obraz, animácie), aktívne XML a  PHP prvky, formuláre ...
  • • spätná väzba a priebežné hodnotenie  - nový rozmer vzdelávania – spätná väzba formou sám sa otestovať a zistiť úroveň svojich vedomostí, vlastné riadenie a vedenie vyučovania a pomoc zo strany tútora  - učiteľa kurzu
  • • hyperlinky – odkazy na ďalšie vhodné informácie prínosné pre vzdelávanie bez nutnosti hľadania vhodných zdrojov. Učebné materiály sú v komprimovanej podobe k dispozícií kurzu, čím je možné kurz vytlačiť – previesť z elektronickej do tlačenej podoby.  
  • • prístup pre ľubovoľných záujemcov - možnosť absolvovať rovnaké vzdelanie aj hendikepovaným  študentom, ktorí z istých dôvodov nemôžu chodiť do školy a disponujú potrebným počítačovým vybavením.

Zdroj: www.gphmi.sk

Texty alebo multimédiá: ako udržať pozornosť študenta v e-learningovom kurze

Svetovým trendom v e-learningu je v súčasnosti systém modulárneho vzdelávania. Každý modul sa skladá zo súvisiacich  výukových jednotiek a a ich obsahov. Systémy týchto modulov umožňujú poslucháčom vstup do ktoréhokoľvek z nich z úvodnej stránky kurzu alebo úvodného modulu.  Z technologického hľadiska sa do popredia tlačia moduly, založené na multimediálnych SWF, ktoré majú oproti statickým textovým web-based modulárnym obsahom výhodu napríklad v tom, že pôsobia ako ,,filmy” ktoré spolu s obsahmi na snímkoch navigujú užívateľa a vťahujú ho do deja, čím sa výrazne eliminujú napríklad niektoré nežiadúce javy sprevádzajúce dištančné štúdium – rozptyľovanie okolia, nesústredenosť, slabšia sebadisciplína študenta.  Tieto javy sú častokrát vnímané ako hlavná brzda efektivity elektronického vzdelávania, ktoré môže byť synchrónne (online kurzy a prednášky vedené tútorom) a asynchrónne (samostatné multimediálne obsahy, prezerané online).

Práve asynchrónne vzdelávanie si obzvlášť vyžaduje nasadenie multimédií, čo síce znamená náročnejší vývoj, ale v konečnom dôsledku oveľa kvalitnejšie štúdium. Dnešný človek je totiž dosť pohodlný na čítanie (je to laický fakt aj moderný trend) a ak nie je vtiahnutý do procesu vzdelávania hovoreným slovom, videom, animáciami, inštruktážnymi interaktívnymi prvkami atď., iba ťažko je možné očakávať jeho efektívne štúdium.

Dôležitým faktorom, súvisiacim s efektivitou vzdelávania je aj hodnotiaci systém (assessment). V  každom vzdelávacom projekte môže mať priebežný charakter (malé bloky výukových obsahov sú predeľované krátkymi testami), alebo súhrnný záverečný.  Tieto testy sú obvykle navrhnuté ako autotesty (priebežné sebahodnotenie študentom), alebo testy so zberom údajov, ktoré sa zhromažďujú pomocou systémov LMS a budú k dispozícii tútorovi, ktorý v LMS môže sledovať aj iné informácie o aktivite študenta – ako kedy, koľko a čo študoval atď.

Zdroj: www.presenter.sk

Čo je to e-Learning?

Povedané stručne a veľmi jednoducho, e-learning nie je nič iné ako efektívne využívanie Informačných Technológií v procese vzdelávania.

Ak sa pozrieme na e-learning touto optikou, asi málokto povie, že nechce IT vo vzdelávaní efektívne používať. Zostáva teda otázka efektívnej miery využitia IT vo vzdelávaní u konkrétnej spoločnosti či jednotlivca, inými slovami, čo ešte je efektívne a čo už nie. Týmto nie je vylúčené, že pre konkrétnu situáciu môže byť najefektívnejšie IT vôbec nepoužiť. Pri dnešnej technologickej situácií dojdeme však k tomu záveru veľmi zriedka. Hlavne s nástupom technológií Internetu/intranetu rozvojom telekomunikačného trhu a za súčasných možností a cien pracovných staníc, nachádzame takmer vždy riešenie, keď nám IT nejakým spôsobom vzdelávanie zlacní, zrýchli alebo zlepší. 

Množstvo ľudí si pod pojmom e-learning predstavuje multimediálne výukové kurzy. Toto je ale iba jedna zložka, ktorá spadá pod tzv. asynchrónnu formu štúdia. E-learning však zahrňuje množstvo ďalších zložiek jednak pre asynchrónne štúdium (komunikácia pomocou e-mailu, diskusných skupín, nástenky, ...) tak aj synchrónne štúdium (chat, zdielanie aplikácií, videokonferencie, virtuálna trieda, ...), zdieľanie a využívanie firemného intelektuálneho kapitálu, a v neposlednej rade celý proces riadenia vzdelávania.

Zdroj: www.kontis.sk

E-learning je pohodlný

V ekonomike založenej na znalostiach má dôležitú úlohu kontinuálne nadobúdanie vedomostí. Kurzy, školenia a tréningy sú však náročné na organizáciu času. Preto vzniklo dištančné vzdelávanie, založené na klasickom poštovom kontakte. 

V kombinácii s info-komunikačnými technológiami sa výučba na diaľku spestruje. Elektronické vzdelávanie (e-learning) umožňuje napríklad simulovať komplexné trhové alebo prírodné procesy, do ktorých môže študent zasahovať a ovplyvňovať tak ich vývoj. 

Výhodou e-learningu tiež je, že človek sa týmto spôsobom môže učiť takmer kdekoľvek a kedykoľvek. Potrebuje však primerané technické prostriedky – osobný počítač, prípadne pripojenie do internetu. 

Agentúra International Data Corporation (IDC) odhaduje, že výdavky podnikov na e-learning v roku 2005 dosiahnu 18 mld. USD (774 mld. Sk), čo je oproti vlaňajšku viac ako štvornásobok. V súčasnosti je trh elektronického vzdelávania ešte veľmi roztrieštený. „Poskytuje toľko príležitostí, že tu môžu prosperovať aj menšie spoločnosti,“ tvrdí viceprezident spoločnosti iLearning Chris Montgomery. 

Plusy a mínusy e-learningu

+ možnosť vzdelávať kdekoľvek a kedykoľvek 

+ prispôsobenie štúdia individuálnemu tempu jednotlivca 

+ jednoduchšia organizácia (nie je potrebné zosúlaďovať termíny a miesta školení) 

- vysoké náklady na tvorbu obsahu 

- zvýšené nároky na technologickú infraštruktúru 

- možný odmietavý postoj používateľov 

Zdroj: Trend (článok je krátený)

Michael Watzke: E-learning na školách

Pamätám si, ako by to bolo včera, keď som do školy minulý rok priniesol notebook a takmer všetci učitelia sa nad tým pohoršovali. No ako čas plynul, zmenil sa ich prístup. Možno to bude tým, že si notebooky do školy nosia viacerí študenti. Čo to vlastne ten e-learning ale je?

Povedané stručne a veľmi jednoducho, e-learning nie je nič iné ako efektívne využívanie Informačných Technológií v procese vzdelávania.

Takmer na všetkých predmetoch máme povolené písanie si poznámok do notebookov, okrem Občianskej výchovy a Anglického jazyka. Tu sú učitelia príliš staromódni na to, aby akceptovali modernú techniku na vyučovacích hodinách, alebo dokonca tvrdia “e-learning nie je efektívna forma učenia”. Z časti majú aj pravdu, vzhľadom na to, že v dnešnej dobe je už normálne mať mobilný internet a nikdy učiteľ nevie, čo ten žiak práve na notebooku robí. Avšak takýto spôsob písania si poznámok má obrovské výhody voči klasickým zošitom. Hlavnou výhodou je možnosť vyhľadávania v poznámkach. 

Istotne sa Vám, alebo niekomu z okolia už stalo, že mal plný zošit poznámok v ktorom potreboval niečo nájsť. A tu je kameň úrazu. Zošity nemajú obsahy, pokiaľ si ich teda nenapíšete. Pokiaľ si však píšete poznámky do notebooku, alebo do podobného digitálneho zariadenia, nemáte akýkoľvek problém stlačiť klávesovú skratku na vyhľadávanie a v priebehu niekoľkých sekúnd si dané slovo, alebo vetu vyhľadať.

Ďalšou výhodou, ktorú by som spomenul je trvanlivosť dát.  Papier sa roztrhá, pokrčí, atrament rozpije, zošit stratí. Keď si zoberieme do úvahy všetky tieto možné riziká straty poznámok, alebo informácií zo štúdia, opäť nám e-learning ponúka výhodu si všetko zazálohovať na trvalé média v podobe CD, DVD, BluRay diskov, alebo inak. Okrem toho ponúka nespočetné možnosti, ako tieto informácie prenášať. Či už cez internet, alebo prostredníctvom dočasných, či trvalých médií, dokonca si ich môžeme v prípade potreby aj vytlačiť a spraviť z nich kvázi klasický zošit.

Každý z nás má svoj vlastný rukopis a nikto nevie bez problémov prečítať po každom. Tu sa naskytuje jedna z ďalších mnohých výhod e-learningu. Písmo je tlačené, môžete si ho zväčšovať, zmenšovať, meniť jeho farbu, štýl písma. Teda ponúka neobmedzené možnosti vo formátovaní textu. Áno, tieto možnosti ponúka aj klasický papier, ale iba raz. V zošite neexistuje nič také, ako krok späť, keď sa pomýlite, nič také ako zalamovanie textu a mnoho podobných užitočných funkcií.

E-learning je kompaktnejší, ako klasická forma vyučovania. Všetky knihy a zošity môžete mať na jednom mieste. Stále častejšie prichádzame do styku s E-bookmi. Sú to vlastne elektronické knihy. Keby žiaci nosia namiesto klasických kníh a zošitov iba laptopy, ktoré vážia niekedy sotva tri kilogramy, odľahčilo by to aj ich chrbticu pri ceste zo a do školy. Vážili ste si už niekedy plnú školskú tašku? Skúste to a zostanete prekvapení. V niektoré dni moja školská taška dosahovala hmotnosti aj 5-6 kilogramov. Mal som tam knihy na šesť vyučovacích predmetov spolu so zošitmi. V digitálnej forme však 10 a 500 stranové knihy vážia rovnako.

Teraz sa pokúsim vyvrátiť všeobecne kolujúce povery o monitoroch, kazení očí a ostatnými odradzujúcimi faktormi e-learningu a porovnám to s inými vecami, ktoré bežne robíte.

Pozerať sedem hodín denne do monitora notebooku. Nie je to veľa? Odpoveď je, nie. A poďme si vysvetliť aj prečo. Monitory v notebookoch sú LCD panely. Je to technológia tekutého kryštálu podsvietená väčšinou neónovými trubicami, pri niektorých typoch notebookov sa používa aj LED podsvietenie. Každý z vás aspoň tuší, čo znamená Hertz. Laicky povedané, je to ukazovateľ kmitania. Klasické televízory majú väčšinou tak 60Hz. U LCD monitorov však žiadne kmitanie nie je. A skúste posúdiť samy a porovnať si teda pozeranie celovečerného dajme tomu aj troj hodinového filmu na televízore s kmitajúcim obrazom a pozeranie 4 vyučovacie hodiny do LCD monitora, ktorý nekmitá.

Bojíte sa denne pozerať niekoľko hodín na obrazovky monitorov. Ale telefonovať sa nebojíte. Väčšina ľudí má telefón pri uchu niekoľko násobne dlhšie, ako odhaduje

Zdroj: michael.watzke.sk

Hore