Absolventka FMK oživila ilustrácie Andyho Warhola a vytvorila film o jeho detstve

Film vznikal dva roky pod režijným a animačným vedením bývalej študentky FMK UCM v Trnave Viktórie Herbst. Autorka v ňom prostredníctvom ručne kreslenej animácie zachytáva časť života Andyho Warhola – od jeho detstva až po moment, keď sa z citlivého chlapca postupne stáva dospelý muž a neskôr jeden z najvýznamnejších umelcov 20. storočia.

Dielo vychádza z Warholových raných ilustrácií a pracuje s jeho charakteristickým vizuálnym svetom. Viktória pritom jednotlivé kresby doslova rozpohybovala – postavy si najskôr zahrala a následne ich ručne prekresľovala digitálne, záber po zábere.

Na tvorbe zvukov a hudby autorka spolupracovala s talentovaným tímom z FMK UCM v Trnave – pedagógom Patrikom Kolenčíkom a študentmi Viliamom Kuželom a Miroslavom Stančokom.

Nová verzia filmu vznikla v spolupráci s Múzeom moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach (MMUAW), s ktorým bol projekt odborne konzultovaný. Verejnosť ju bude môcť vidieť 4. septembra počas oficiálnej (pred)premiéry na streche renovovaného múzea.

Od diplomovej práce k filmu o Warholovi

Nápad na animovaný film vznikol ešte skôr, než sa z neho stala záverečná práca. Viktóriu s myšlienkou oslovil riaditeľ múzea Martin Cubjak. Pôvodne malo ísť o animovaný seriál o Warholovi, no autorka napokon zvolila formát krátkometrážneho filmu.

„Pôvodný nápad Cubjaka bol vytvoriť animovaný seriál o Warholovi, ale na to by som potrebovala celý tím ľudí, ak by som si chcela zachovať zdravý rozum,“ spomína s nadhľadom Viktória.

Téma sa neskôr prirodzene prepojila s jej diplomovou prácou. Študentskú verziu filmu sa jej podarilo vytvoriť za približne mesiac a pol, pričom na animácii pracovala prevažne sama.

„Keď prišiel čas vybrať si tému diplomovej práce, padla mi do oka téma Kompletná realizácia audiovizuálneho diela u doktorky Slávky Gracovej. Študentskú verziu sa mi, zázrakom, podarilo nakresliť len za šialený mesiac a pol,“ uviedla Viktória.

Trailer na film si môžete pozrieť nižšie:

Z FMK si odniesla aj konkrétne animačné skúsenosti

Na výslednej podobe filmu sa podľa nej podpísali aj skúsenosti získané počas štúdia. Spomína najmä hodiny motion dizajnu pod vedením doktora Jána Pronera, ktoré jej pomohli rozvinúť vzťah k animácii.

„Keby nebolo jeho hodín motion dizajnu, asi by som sa do animácie ani nikdy takto profesionálne nepustila. Kto na hodiny chodil, vo filme spozná nejeden Pronerov trik z prednášok,“ uviedla.

Študentská verzia filmu už pritom má za sebou viacero úspechov. Zvíťazila na Frejme 2024, získala ocenenie v kategórii animovaný film na celoslovenskom kole Cineamy 2024 a následne aj čestné uznanie na UNiCA v Birminghame v roku 2025. Premietaná bola tiež na vernisáži výstavy Žitý sen Andyho Warhola v Gočárovej galérii v Pardubiciach.

Film rozširuje Warholov príbeh o detstvo

Po dvoch rokoch sa Viktória k projektu vrátila plnou verziou diela. Kým pôvodná študentská verzia zachytávala kratší úsek Warholovho života, tá nová sa vracia ešte ďalej – do jeho detstva a k udalostiam, ktoré formovali jeho osobnosť.

„V novej verzii sa mi podarilo príbeh rozšíriť o Andyho detstvo a ukázať, čo predchádzalo jeho slávnej tvorbe, ktorú divák bežne pozná. Aký bol citlivý a vnímavý, ako si vystrihoval fotografie hollywoodskych hviezd z časopisov,“ približuje autorka.

Ústrednou témou filmu je bezpečný priestor, v ktorom môže človek slobodne tvoriť, snívať a objavovať vlastnú identitu. „Je to miesto, kde máme podporu, zdravie, lásku a slobodu objavovať, kým sme,” vysvetlila Viktória. Túto myšlienku vo filme reprezentujú aj ženské postavy – Andyho mama Júlia, spolužiačka a symbolický motýľ.

Warholove ilustrácie dostali nový zvuk

Výraznú časť práce na filme tvorila aj zvuková produkcia. O zvukové atmosféry sa postaral Miroslav Stančok, sound design mali na starosti Viliam Kužel, doktor Patrik Kolenčík a Miroslav. Viliam sa zároveň podieľal na tvorbe hudby a na niektorých scénach spolupracoval s Kolenčíkom, ktorý zastrešoval celkovú zvukovú postprodukciu.

Pre Viliama bol projekt zároveň príležitosťou rozvíjať filmovú hudbu aj sound design v jednom audiovizuálnom diele. „Na rozdiel od predchádzajúcej spolupráce tentoraz nešlo iba o sounddesign, ale aj o hudbu. Keďže sa dej vyvíjal rýchlejším tempom, prinášal množstvo emócií, ktoré bolo potrebné hudobne vyjadriť,“ uviedol.

Pri tvorbe hudby sa tím sústredil predovšetkým na orchestráciu. Syntetizátory využívali iba minimálne a hudobné motívy prispôsobovali jednotlivým scénam a emóciám. „Tento prístup mi pomohol výrazne sa zlepšiť v orchestrácii, ale aj v tvorbe krátkych hudobných motívov, ktoré podporujú dej a emócie filmu,“ dodal Viliam.

Zvuk vznikal v úzkej spolupráci s režisérkou

Pre Patrika Kolenčíka bolo pri projekte dôležité, aby zvuk nevznikal oddelene od obrazu. Tím preto počas postprodukcie priebežne konzultoval jednotlivé riešenia priamo s Viktóriou.

„Režisérke sme vedeli veľmi dobre ponúknuť iný uhol pohľadu, ale skvelé bolo vidieť aj jej autorský pohľad. Vznikli tak špecifické situácie,“ vysvetlil Kolenčík. Ako príklad uvádza scénu, v ktorej Viliam nahral zvuk z omše v rímskokatolíckom kostole. Neskôr však režisérka upozornila, že Warhol bol evanjelik, a preto zvuk nebolo možné v pôvodnej podobe použiť.

Spolupráca však podľa Kolenčíka išla oveľa ďalej než len k technickým rozhodnutiam. Film obsahuje aj scénu smrti Warholovho otca, ktorá otvorila osobnú tému.

„Spolupráca bola veľmi osobná. Vo filme je scéna, kedy Warholovi zomrie otec. Aj mne, aj Vilovi zomrel otec. V jeden moment sme sa o tom rozprávali dlho do tretej ráno a emócie spájali dokopy do filmu,“ vysvetlil Kolenčík.

Harmonická spolupráca a dôvera

Kolenčík s Viktóriou spolupracoval už počas jej predchádzajúceho štúdia a pozná preto jej spôsob práce dlhšie. Práve vzájomná dôvera podľa neho výrazne ovplyvnila aj výslednú podobu filmu.

„Veľmi dobre sa mi s Mirom, Vilom aj Viki spolupracuje. Mám ich veľmi rád. Vybral som si ich kvôli talentu, čo je dôležité, ale aj preto, že sú ľudskí a milí,“ uviedol Kolenčík. Na adresu Viktórie dodáva: „Dokonca som školil Vikinu záverečnú prácu a odvtedy som lepšiu prácu nemal. Viki sa vie o projekte aj porozprávať, aj sa doň ponoriť, aj na ňom zamakať.“

Pre Viliama bola práca na projekte cenná aj z pohľadu profesionálnej komunikácie. Osobné stretnutia s režisérkou mu umožnili sledovať, ako sa v praxi hľadajú kompromisy medzi autorským zámerom a návrhmi skladateľa či zvukového dizajnéra.

„Mal som možnosť vidieť, ako prebieha komunikácia medzi režisérom a skladateľom či zvukovým dizajnérom, ako prezentovať vlastné nápady a zároveň ich prispôsobiť režisérskej vízii,“ vysvetlil Viliam.

Rotoskopia prepája Warholov svet s autorským príbehom

Vizuál filmu vznikal technikou rotoskopie. Viktória si jednotlivé pohyby zahrala sama a následne ich digitálne prekresľovala snímku po snímke. Kompoziting vytvárala v programe After Effects.

„Vizuál vychádza z Warholových raných ilustrácií, najmä zo sérií mačičiek a anjelikov, a použité písmo vychádza z rukopisu jeho mamy Júlie. Skúsený divák vo filme objaví množstvo odkazov na Warholove ranné diela a referencie,“ vysvetlila Viktória.

Výsledkom je film, ktorý nepracuje iba s Warholovým životopisom, ale vytvára vlastnú vizuálnu interpretáciu jeho detstva, citlivosti a túžby po svete, do ktorého chcel patriť. „Film prepája príbeh premeny múzea s premenou chlapca, z ktorého sa stal jeden z najvýznamnejších umelcov 20. storočia,“ uviedla autorka.

Do diela navyše ukryla aj osobné a školské odkazy. Pozorné diváčky a diváci si v úvodnej galérii môžu všimnúť kreslené postavy jej spolužiakov z FMK, Natálie Farkašovej a Samuela Michalíka.

Na zvuku sa stretli skúsenosti pedagóga a študenta

Spolupráca Kolenčíka a Kužela pritom nie je jednorazová. Dvojica sa už viackrát podieľala na zvukových projektoch a naposledy sa spoločne prebojovala do finále prestížnej súťaže Berlin International Film Scoring Competition (BIFSC). O ich úspechu sme na webe FMK informovali v samostatnom článku.

Pri filme All That Glitters: Andy’s Visions tak mohli nadviazať na predchádzajúce skúsenosti, no zároveň pracovať s odlišným typom zadania. Viliam sa podľa vlastných slov výrazne posunul nielen v orchestrácii, ale aj v samotnom sound designe.

„Naučil som sa lepšie pracovať so zvukmi tak, aby pôsobili realisticky, no zároveň aj to, kedy je dobré to trochu ‚prehnať‘ a štylizovať zvukové efekty tak, aby lepšie podporili atmosféru scény,“ povedal.

Dôležitou súčasťou postprodukcie bola aj práca s mixážnym pultom, na ktorom tím finalizoval hudbu a sound design. Aj táto skúsenosť podľa Viliama predstavovala praktický presah do profesionálnej audiovizuálnej tvorby.

„Som veľmi rád, že som mohol opäť spolupracovať s pánom doktorom Kolenčíkom, a zároveň vďačný Viktórii za dôveru, ktorú nám pri tomto projekte prejavila. Je to veľmi talentovaná umelkyňa a verím, že budeme mať príležitosť spolupracovať aj na jej ďalších projektoch,“ dodal Viliam.

Film uvedú v Múzeu Andyho Warhola v Medzilaborciach

Premiéra filmu sa symbolicky spája so znovuotvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach (MMUAW). Práve tam bude film All That Glitters: Andy’s Visions uvedený 4. septembra na streche budovy.

Pre Viktóriu Herbst je uvedenie filmu v múzeu zároveň zavŕšením niekoľkoročnej práce, ktorá sa začala ako školský projekt a postupne prerástla do rozsiahlejšieho autorského diela.

„Patrik spolu so svojím tímom – Vilkom a Mirkom – vymajstrovali absolútne čarovnú a veľkolepú verziu, pri ktorej som sa prvýkrát rozplakala. Asi pri nej budem plakať stále, keď ju uvidím. Je to taký šesťapolminútový rollercoaster emócií. Film nemohol byť v lepších rukách,“ uzatvorila Viktória.

All That Glitters: Andy’s Visions tak spája animáciu, filmovú hudbu a zvukový dizajn s autorskou interpretáciou príbehu Andyho Warhola. Zároveň ukazuje, ako môže školský projekt postupne prerásť do diela, ktoré dostane priestor priamo v inštitúcii spojenej s jeho ústrednou osobnosťou.

Zdroj fotografií: Viktória Herbst, Patrik Kolenčík