Ako si vybrať AI nástroj na analýzu médií? Nová publikácia z FMK UCM pomáha orientovať sa v digitálnych nástrojoch
Nová publikácia prináša systematický prehľad o možnosti využívania digitálnych a AI nástrojov pri práci s mediálnym obsahom. Čitateľkám a čitateľom pomáha lepšie sa orientovať v nástrojoch, ktoré podporujú analýzu textov, overovanie informácií, prácu s obrazom a videom, sledovanie mediálnych trendov či prezentáciu výsledkov mediálnej analýzy.
Prehľadová práca z dielne Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave nadväzuje na interaktívny tematický online katalóg AI na analýzu médií, ktorý je dostupný na webovej stránke AI v škole. Cieľom publikácie i katalógu nie je propagovať nekritické používanie umelej inteligencie vo vzdelávaní, ale ponúknuť učiteľkám a učiteľom praktický rámec, ako s digitálnymi nástrojmi na analýzu mediálneho obsahu pracovať bezpečne, zmysluplne a metodicky premyslene.
Keď samotný zoznam nástrojov nestačí
„Digitálne prostredie, v ktorom sa dnes žiačky a žiaci pohybujú, je čoraz zložitejšie. Mediálny obsah už nemá iba podobu spravodajských článkov alebo komentárov, ale zahŕňa aj videá, obrázky, infografiky, príspevky na sociálnych médiách, vyhľadávacie trendy, odporúčacie algoritmy či výstupy generatívnej umelej inteligencie,“ vysvetľuje autor publikácie profesor Norbert Vrabec z Katedry mediálnej výchovy FMK UCM v Trnave.
„V takomto prostredí nestačí vedieť, že určitý nástroj existuje. Učiteľka či učiteľ potrebuje vedieť, na akú úlohu je vhodný, či je primeraný pre žiačky a žiakov, či funguje so slovenským obsahom, či je dostupný bezplatne a aké limity alebo bezpečnostné riziká treba pred jeho použitím zvážiť,“ dodáva Vrabec.
Publikácia i online katalóg preto nepracujú s nástrojmi iba ako s jednoduchým zoznamom aplikácií. Ponúkajú ich klasifikáciu podľa funkcie, typu analyzovaného obsahu, pedagogického využitia, cieľovej skupiny, náročnosti, dostupnosti, jazykovej použiteľnosti, bezpečnostných upozornení a statusu v katalógu.
Sedem oblastí AI analýzy médií
Prehľadová práca rozlišuje sedem hlavných oblastí, v ktorých možno AI a digitálne nástroje využiť pri mediálnej analýze:
• analýza textu a mediálneho jazyka,
• overovanie faktov, tvrdení a zdrojov,
• analýza dezinformácií, manipulácie a propagandy,
• analýza obrazu, videa a multimodálneho obsahu,
• sumarizácia, kategorizácia a mapovanie tém,
• monitoring médií, sociálnych médií a trendov,
• vizualizácia, prezentácia a interpretácia výsledkov mediálnej analýzy.
Toto členenie vychádza z praktických situácií, ktoré môžu učiteľky a učitelia riešiť vo výučbe. Iný typ nástroja je potrebný vtedy, keď študentky a študenti porovnávajú jazyk dvoch článkov – iný pri overovaní verejného tvrdenia, iný pri skúmaní pôvodu obrázka a iný pri príprave vizuálneho výstupu z projektovej práce.
Praktická pomoc pre školu aj učiteľku či učiteľa
Publikácia a katalóg sú určené najmä učiteľkám a učiteľom základných, stredných a vysokých škôl, metodičkám i metodikom, školským digitálnym koordinátorkám a koordinátorom, vedeniam škôl, tvorkyniam a tvorcom učebných osnov, študentkám, študentom a budúcim učiteľkám i učiteľom. Pedagogičkám a pedagógom ponúka oporu pri výbere nástrojov a pri príprave aktivít zameraných na mediálnu výchovu, digitálnu gramotnosť, AI gramotnosť, kritické myslenie a overovanie informácií.
Súčasťou publikácie sú aj odporúčané štartovacie balíky pre školy. Tie pomáhajú učiteľkám a učiteľom rýchlo sa rozhodnúť, aké kombinácie nástrojov môžu použiť napríklad pri overovaní obrázkov a videí, analýze textu, práci s dezinformáciami, projektovej mediálnej analýze alebo pokročilejšej akademickej práci.
Osobitná pozornosť je venovaná aj metodickým modulom pre učiteľky a učiteľov. Tieto moduly ukazujú, ako možno so študentkami a študentmi analyzovať mediálny jazyk, overovať tvrdenia, rozpoznávať manipulatívne techniky, overovať vizuálny obsah, mapovať argumenty, sledovať mediálne trendy a prezentovať výsledky mediálnej analýzy.
AI nástroj nie je dôkaz
Dôležitou súčasťou publikácie sú bezpečnostné, etické a metodické zásady. Text opakovane upozorňuje, že výstup AI nástroja nemožno chápať ako automatický dôkaz alebo konečné rozhodnutie. Nástroj môže pomôcť nájsť podobný obrázok, navrhnúť súhrn, upozorniť na opakujúce sa slová, zobraziť trend alebo pomôcť zorganizovať väčšie množstvo zdrojov. Nemôže však sám rozhodnúť, či je mediálny obsah pravdivý, manipulatívny, spoločensky významný alebo pedagogicky vhodný.
Publikácia a online katalóg preto zdôrazňuje základnú metodickú zásadu: AI nástroje môžu analýzu médií podporiť, ale nemajú nahradiť otázky, overovanie, interpretáciu a kritické myslenie.
Pre školské prostredie je tento prístup mimoriadne dôležitý. Žiačky a žiaci sa nemajú učiť iba „použiť nástroj“, ale najmä klásť presné otázky, pracovať s pôvodnými zdrojmi, porovnávať výstupy, rozpoznávať limity automatizovanej analýzy a formulovať opatrné závery.
Od katalógu k metodickému používaniu AI
Prehľadová práca je prepojená s tematickým online katalógom AI na analýzu médií, ktorý bol pripravený ako praktický digitálny sprievodca pre učiteľky, učiteľov, školy, študentky a študentov. Katalóg pomáha používateľkám a používateľom vyberať nástroje podľa úlohy, dostupnosti, náročnosti, jazykovej použiteľnosti a bezpečnostných limitov.
Publikácia rozširuje tento katalóg o metodický a analytický rámec. Vysvetľuje, prečo je potrebné nástroje klasifikovať, ako čítať porovnávaciu tabuľku, ako vyberať nástroj podľa konkrétnej úlohy a ako zavádzať podobné aktivity do školského prostredia.
Učiteľkám a učiteľom tak neponúka iba technický prehľad, ale aj podporu pri premýšľaní o tom, kedy má použitie AI nástroja vo výučbe zmysel, čo treba pred hodinou pripraviť a ako viesť žiakov k bezpečnej a kritickej práci s digitálnym obsahom.
Prehľadovú štúdiu si môžete prečítať a stiahnuť na tomto odkaze.
Online katalóg je k dispozícii na tejto stránke.
Prehľadová práca a online katalóg vznikli na základe finančnej podpory poskytnutej z programu EÚ Next GenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR v rámci projektu č. 09103-03-V04-00370 s názvom „Stratégie na podporu kritického myslenia a digitálnej gramotnosti v kontexte digitálnej transformácie vzdelávania“.