Prah blízkosti: Projekt AKRONYM prináša fotografický pohľad na Spišský Štvrtok
Fotografický projekt AKRONYM prináša vizuálnu sondu do Spišského Štvrtku, kde prepája historické sakrálne priestory, každodennosť klientov Centra sociálnych služieb a život minoritov. Výsledkom je výstava fotografií študentiek a študentov FMK, ktorú si môžete pozrieť od 9. októbra do 29. novembra 2026 v Tatranskej galérii v Poprade.
Tatranská galéria v Poprade, Prešovský samosprávny kraj a autorky a autori pozývajú na výstavu fotografií študentiek a študentov Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave s názvom Prah blízkosti. Výstava bude v priestoroch Tatranskej galérie na Hviezdoslavovej 12 v Poprade prístupná od 9. októbra do 29. novembra 2026.
Výstava vznikla v rámci projektu AKRONYM – vizuálno-sociálna sonda (Spišský Štvrtok), ktorý obrazovo mapuje rozsiahly komplex barokového kláštora a ranogotického kostola v Spišskom Štvrtku (gotickej kaplnky) ako sakrálnej, sociálnej a urbánnej pamäte.
„Projekt reflektuje komunikačnú a kognitívnu zložku média fotografie, prostredníctvom umeleckej interpretácie reprezentuje súčasné pozície prepojenia obrazového dokumentu s religiózno-sociálnymi a environmentálnymi znakmi,“ uviedol docent Jozef Sedlák.
Pozornosť autoriek a autorov sa sústreďuje na dva odlišné, no navzájom prepojené svety. Na jednej strane sú duchovní správcovia historických objektov – rehoľníci-minoriti. Na druhej strane klienti Centra sociálnych služieb, ktorých každodennosť sa odohráva v bezprostrednej blízkosti historického komplexu. „Je to priestor určujúci prostredníctvom fotografie vzťah, ktorého cieľom je v zaznamenávaní dvoch rozličných svetov aktivovať svet tretí,“ vysvetlil docent Sedlák.
Fotografické obrazy dvoch svetov
Fotografie zachytávajú nielen ľudí, ale aj priestory a detaily, ktoré vytvárajú ich každodenné prostredie. Objavujú sa v nich tváre, gestá, pohľady a vzťahy, ale aj izby, predmety, klenby, trhliny, pivnica, dvory či výhľady do okolitej krajiny.
„Obrazové záznamy objektov, ľudí a prostredia predkladajú javy v spojení s duchovnou realitou (kontinuitou), čo je možné autenticky vidieť len cez diskontinuitný rad obrazov, ktoré sú osobnou skúsenosťou autora ‚tu a teraz‘ v dotyku ‚vtedy a tam‘,“ vysvetlil docent Sedlák.
„Dokumentárna fotografia ako forma symbolického poznania odkrýva problém kultúrnych, environmentálnych, sociálnych a religióznych vrstiev v historicky významných objektoch, ktoré stratili, ale predovšetkým znovuobjavili pôvodnú funkciu a slúžia novým výzvam dôležitých pre spoločnosť,“ dodal napokon docent Sedlák.

Medzi kláštorom, kostolom a centrom sociálnych služieb
Niektoré prahy prekročíme a ani si to nevšimneme. Najprv vykročíme po zemi, ktorá je nám neznáma. Potom vojdeme do kostola, do izby niekoho, koho ešte nepoznáme. A až neskôr zistíme, že sme vošli aj trochu do seba.
„Do Spišského Štvrtku sme prišli fotografovať. Mysleli sme si, že budeme hľadať obrazy, detaily života, svetlo na stenách, tiene v chodbách, ruky zložené k modlitbe. Pohľady. Gestá. Históriu, ktorá tu stojí už stáročia,“ uviedla fotografka Magdaléna Tomalová.
„Všetko sme našli. Lenže sme našli aj niečo, čo sa fotografuje oveľa ťažšie. Blízkosť. Takú, ktorá nevzniká za objektívom, ale medzi ľuďmi. Keď sa prestanete báť, keď sa niekto prestane báť vás. Keď sa z návštevy stane stretnutie a zo stretnutia niečo, čo si odnesiete domov,“ dodala Tomalová.
Minoritský kláštor je miestom ticha, Centrum sociálnych služieb miestom každodennosti. Obe miesta však spája človek. „Možno je to práve blízkosť, čo z obyčajného priestoru robí domov. A z fotografie niečo viac než obraz,“ uviedla Tomalová.
Prahy, ktoré nosíme v sebe
„Každý z nás sa zastavil pri niečom inom. Niekto pri tvárach a povinnostiach minoritov, výhľadoch z veže či detailoch kostola sv. Ladislava. Niekto láskavo skúmal klientov Centra sociálnych služieb, ich každodennosť v gestách, pohľadoch, spolupatričnosti, občas aj samoty a beznádeje,“ vysvetlila Tomalová.
Práve ľudský rozmer dáva fotografiám ďalšiu vrstvu. Vedľa historických objektov sa objavujú každodenné situácie, vzťahy, humor, únava, potreba prijatia aj samota. Zdanlivo odlišné priestory tak spája skúsenosť človeka a jeho potreba nájsť miesto, ktoré môže nazývať domovom.
„Táto výstava nie je o prekračovaní prahov neznámych miest. Je o prahoch, ktoré nosíme v sebe. A tie sa prekračujú najťažšie,“ dodala Tomalová.
Výstavu Prah blízkosti si môžete pozrieť od 9. októbra do 29. novembra 2026 v Tatranskej galérii na Hviezdoslavovej 12 v Poprade. Projekt AKRONYM podporila Nadácioa Tatrabanky pre rok 2026.
Zdroj fotografií: Magdaléna Tomalová, Katarína Zvolenská