#FMKpíše: Takto sa robia podcasty. Pripravovaná učebnica ponúka prvý komplexný prehľad

Pripravovaná učebnica o podcastoch vzniká ako výstup z grantu FPPV. Opiera sa o dizertačné práce doktora Patrika Kolenčíka a doktorky Viery Krúpovej, ktoré vznikli pod vedením školiteľky docentky Zory Hudíkovej. Na učebnici spolupracujú v trojici.

Cieľom autorského tímu je vytvoriť systematický a prakticky využiteľný odborný materiál o tomto dynamicky sa rozvíjajúcom formáte. Názov projektu, v rámci ktorého nová učebnica vzniká, znie Podcast ako súčasť slovenského mediálneho priestoru: Vysokoškolská učebnica.

Pomôže študentkám, študentom aj ľuďom z praxe

Učebnica je primárne určená študentkám a študentom mediálnych, žurnalistických a audiovizuálnych či pedagogických odborov na vysokých školách. Hodnotné informácie v nej nájdu aj začínajúce podcasterky a podcasteri či pracovníčky a pracovníci v médiách a marketingu.

Publikácia ponúkne teoretické zarámcovanie predkladanej problematiky či praktické návody. Priblíži aj základné žánrové kategorizovanie, ktoré pomôže lepšie porozumieť špecifikám podcastovej tvorby.

Obsah učebnice bude rozdelený do viacerých tematických okruhov, konkrétne: čo je podcast, auditívna a obsahová identita, zvuková kultúra podcastov, podcastové platformy, publikum podcastov, žánrová kategorizácia podcastov a tvorba podcastu.

O podcastoch sa zatiaľ píše iba málo

Podľa Kolenčíka nie je teoretické ukotvenie tejto problematiky na súčasné pomery dostatočné: „Teória rozhlasovej tvorby je dlhodobo etablovaná a vyučovaná na vysokých školách ako príprava študentov do praktickej tvorby a rozhlasového vysielania. Na druhej strane podcastová tvorba zatiaľ nemá unifikovanú teóriu, ktorá by dokázala dať tvorcom manuál tvorby jednotlivých podcastových formátov a stratégií tvorby a dopomôcť im tak k vytvoreniu úspešného diela. Zvyčajne postupujú tvorcovia skôr intuitívne a obsah podcastov tvoria na základe svojej odbornosti.“

Aj Krúpová uvádza, že napriek vysokej popularite podcastov aj na Slovensku je o nich v dostupných literárnych zdrojoch pomerne málo informácií: „Tie sa dajú čerpať prakticky iba z internetových zdrojov, prevažne z článkov alebo rozhovorov autorov, ktorí sa podcastom a ich produkcii na Slovensku venujú profesionálne.“

Aj dostupné zdroje však podľa Krúpovej majú mnohé medzery: „Neexistuje komplexná informácia o tom, ktoré všetky slovenské médiá reflektujú na tento mediálny komunikačný trend a ponúkajú podcasty svojim poslucháčom, divákom, čitateľom. Nie je popísané ani to, o aké formy podcastov ide, teda či slovenské médiá pripravujú svoje podcasty z odvysielaných alebo uverejnených informácií, z obsahu, ktorý sa už v éteri objavil, alebo si produkujú vlastné originálne podcasty.“

Podcasty dnes majú svoje pevné postavenie na trhu

Pripravovaná učebnica teda má na uvedené trendy reagovať a poskytnúť kompletný prehľad problematiky. „Záznamy rozhlasových relácií alebo hudobných nahrávok, rozprávok či zábavných relácií sa k recipientom dostávali aj v minulosti – na pásoch, kazetových páskach, cédečkách. Po rokoch fascinácie videami a videoblogmi, zažívajú zvukové záznamy vo forme podcastov svoj boom,“ vysvetlila Hudíková.

„Vďaka možnosti prijímať ich prísluchovo, stali sa významným komunikačným nástrojom v profesionálnom prostredí – v médiách, vo firmách, vo vzdelávaní, pri komunikácii s klientami a zákazníkmi, ale aj komunikačným kanálom pre obyčajných ľudí, ktorí sa chcú podeliť so svojimi názormi, zážitkami, skúsenosťami či tvorbou. Ich veľkou výhodou je malá náročnosť na proces výroby a spôsob prezentácie. Môžeme konštatovať, že dnes už majú svoje pevné miesto v mediálnom digitálnom priestore,“ dodala Hudíková napokon.

Zdroj fotografií: Jakub Kovalík, Patrik Kolenčík, Unsplash