Robiť printový magazín je fajnšmekerská záležitosť. Bývalé študentky FMK rozbiehajú Babilon

Papierové magazíny sú skrátka love brand, tvrdí Zuzana Sotáková, editorka a autorka textov nového magazínu Babilon. Spolu so svojimi kolegyňami Viktóriou Mirvajovou a Bárou Tabačkovou rozbiehajú nový projekt pre všetkých, ktorí milujú jedlo.

Bývalé študentky FMK chcú priniesť inovatívny spôsob k tejto téme. V časopise preto nenájdete len klasické recepty alebo rozhovory so šéfkuchárkami a šéfkuchármi, na aké sú ľudia zvyknutí.

Projekt je podľa Sotákovej výnimočný po viacerých stránkach: „Babilon je magazín, ktorého ambíciou je oslavovať tradičnú lokálnu gastronómiu, nadväzovať na ňu, oživovať ju, venovať sa jej do hĺbky, no dávať priestor aj moderným myšlienkam a súčasným spôsobom varenia, pestovania, výroby potravín a vychutnávania si jedla.“

Babilon podľa nej predstavuje odkaz na našu históriu a tradíciu, ale podporuje tiež to, čo sa u nás v gastre deje v súčasnosti. Toto všetko je prepojené s konceptom daného čísla, textami, fotografiami, ilustráciami a celkovým layoutom. O projekte ale Sotáková prezradila oveľa viac.

Tlačené magazíny sú lovebrand

Jedlom sa denne zaoberáme všetci: „Samozrejme, pre niekoho to je v rozmere poživne, ale pre veľa ľudí je jedlo príbeh – od prvého semienka cez spracovanie surovín, varenie až po servírovanie. Je to tiež príbeh nás v čase a priestore. Jedlo je skvelá vec, ktorá dokáže povedať mnoho a dá sa v ňom prepojiť niekoľko vrstiev – chuť, estetika, kultúra aj spoločenský presah.“

V čase, keď si printové periodiká kupuje stále menej ľudí, je vznik takéhoto projektu výzva. Avšak skrýva sa za ním hlbšia myšlienka: „Robiť printový magazín v súčasnosti je už skôr fajnšmekerská záležitosť, najmä ak chcete vypiplať ako obsah, tak aj prevedenie. Je to paradox dnešnej doby – naháňame sa za peniazmi, nemáme čas, mnohé vnímame len povrchne. Aj preto mnohým ľuďom chýba akési spomalenie, sústredenosť na jednu vec, hlbší ponor do témy.“

Držať v ruke papier nás môže spomaliť: „Ľuďom imponuje udržateľnosť, pomalý spôsob žvota, kvalita, dôraz na lokálnosť, hľadajú svoje korene. Aj pre nás má táto cesta zmysel a dáva zmysel aj tomu, čo chceme povedať o gastre. Je to prepojenie témy a jej spracovania.“

Od klasických gastro magazínov sa podľa Zuzany líšia práve týmto prístupom. „Babilon chceme koncipovať ako nadčasovú záležitosť, aby bolo každé vydanie prínosné a aktuálne bez ohľadu na to, kedy sa vám dostane do rúk“ vysvetlila.

Od začiatku vraj vedeli, že magazín bude printový. Chceli, aby s ním čitatelia strávili kus svojho času, aby ho mali v rukách, mohli sa k nemu vrátiť, zamýšľať sa nad ním a aby im pozornosť neodvádzalo množstvo ďalších vecí v telefóne.

„Papierové magazíny sú skrátka love brand. Viete ich doniesť napríklad k rodičom, starkým, kamarátom, viete si do neho vpisovať vlastné myšlienky, nápady, môžete si ho odložiť doma do knižnice a vrátiť sa k nemu,“ vysvetlila Zuzana.

Zamerané na komunitu

Na to, aby mohol magazín vzniknúť, však potrebujú podporu. Aktuálna kampaň na platforme Donio slúži aj ako spôsob zafinancovania, ale tiež promo samotnému časopisu. Prispievateľky a prispievatelia si tam môžu vybrať z viacerých odmien. Najvýznamnejšou je ročné predplatné magazínu za zvýhodnenú cenu na rok 2026, čo sú tri čísla, a k tomu prvé číslo s témou Vývar, ktorý vyjde koncom októbra.

„Chceli by sme okolo seba vytvoriť komunitu, ľudí, ktorých tento obsah zaujíma, ktorí to vedia oceniť a chceme byť s nimi v kontakte. Vyzbierané financie budú použité na náklady spojené s výrobou, teda férové zaplatenie autorov, fotografov, ilustrátorov, editorov, grafické spracovanie, celý layout, ktorý sa robil, distribúciu a podobne,“ uviedla Zuzana.

Rozbehnúť tlačený magazín so sebou podľa nej prináša mnoho drobných záležitostí, ktoré je potrebné vyriešiť. Napriek tomu ide podľa jej slov o veľmi príjemné dobrodružstvo a v dobe, kedy je väčšina obsahu len online, aj o úžasný a objavný zážitok.

Na FMK sa naučili mnoho

Zuzana, ale aj šéfredaktorka Babilonu Viktória a art dircetorka Bára sú absolventky FMK UCM v Trnave. Počas svojho štúdia si vyskúšali aj prácu v atteliéri. „Škola mi dala najmä kontakty a priateľov, čo sa možno bude zdať akosi málo, ale v našej brandži je to dôležité – sieťovať sa, podporovať, pomáhať si. Na FMK som šla, lebo som chcela robiť v printových médiách. Toto som mala ujasnené ešte pred prijímačkami, ale práve známosti a zážitky ma posunuli smerom, ktorým som šla.“

Z čias štúdia si Zuzana pamätá najmä na slobodu, hru a možnosti vymýšľať – napríklad v atteliéri, hoci boli aj pri vzniku rádia Aetter. „Tiež sme sa naučili žonglovať s osobným manažmentom – ako skĺbiť školu, prednášky, ktoré boli vtedy povinné, a trebárs prax v médiách v BA. Takže taká trochu drsná realita zabalená do chute skúšať a užívať si,“ uviedla.

Študentkám a študentom, ktorí možno tiež nosia v hlave podobný nápad, Zuzana odporúča obklopiť sa dobrými ľuďmi, s ktorými sa vám dobre pracuje: „Dobrý tím je základ. Majte svoje ideály, pokojne chcite robiť veci inak, odvážne, po svojom, no majte aj pevný základ, ideálne postavený z praxe a skúseností.“ Aj napriek tomu, že sa niečo možno zdá nezrealizovateľné, môže to fungovať: „Nie je to ľahké, človek musí stále hľadať cestičky, ale dá sa to,“ dodala Zuzana.

Zdroj fotografií: Jakub Michal Teringa