Stavia domy, sadí zemiaky aj organizuje karaoke. Naša absolventka je humanitárnou dobrovoľníčkou na Ukrajine

Cesta k Ukrajine

Už 24. februára 2022, v deň, keď ruské vojská napadli Ukrajinu, pocítila, že nemôže ostať len v bezpečí Bratislavy. Zo začiatku koordinovala zbierky hygienických potrieb, potravín a liekov z tepla svojej kancelárie. No čoskoro si uvedomila, že potrebuje hlbší kontakt s tými, ktorým pomáha. Príležitosť sa naskytla v lete, keď sa rozhodli nafilmovať cestu humanitárnej pomoci zo Slovenska na Ukrajinu – ako hovorí Zuzana, najmä preto, že postupom času utíchala vlna solidarity.

Pripojila sa k dokumentárnemu tímu a od augusta do decembra 2022 precestovala krajinu od Kyjeva cez Charkov až po odľahlé dediny Mykolajivskej oblasti. Výsledkom je 90-minútový film Čo ste urobili Rusom? (dostupný na webe STVR), ktorý autenticky zachytáva deštrukciu i vnútornú silu obyvateľov. Zuzana si pritom pravidelne písala detailné zápisky z ciest, v ktorých spomína príbehy miestnych obyvateľov a osobné dojmy – ich ukážky a ďalšie úryvky nájdete na jej sociálnych sieťach (FB/IG).

„Je to neuveriteľne krásne, vážite si každý deň. Ony (ukrajinské ženy) plačú, keď pijeme kávu a počúvame hudbu, až je to povznášajúce. V tom momente sa nie my stávame darom pre nich, ale ony pre nás. My sme 28- až 30-roční zajačikovia, ktorým v živote nikdy nič nechýbalo. Oni nám ukazujú, aké je vzácne žiť, prežiť a byť tu jeden pre druhého. Radosti z malých momentov sú tam neuveriteľné a zároveň v tom je aj sila ľudí na Ukrajine,“ hovorí v jednom z rozhovorov.

Život medzi staveniskom a karaoke

Po dokončení dokumentu sa Zuzana rozhodla tráviť viac času priamo v oblasti konfliktu. Často cestuje do Charkova, odkiaľ s tímom dobrovoľníkov vyráža opravovať domy zničené vojnou. Pri jednej z prvých rekonštrukcií pracovali na oknách a dverách rodinného domu 70-ročného pána, bývalého učiteľa geografie, ktorý napísal štyri básnické zbierky. Po tom, čo im Rusi zbombardovali dom, poslal svoju ženu do bezpečia a vedľa domu si svojpomocne vykopal zákop – skryť sa tam bolo bezpečnejšie než v dome, kde ho mohli zraniť šrapnely.

Zuzana opisuje: „Celý sa triasol, a keď sme mu zaniesli nejaké veci na opravu domu, ledva rozprával. Bol v šoku, že mu chceme pomôcť s opravou domu. Nevedel sa z toho spamätať, že by po tých mesiacoch zla mohlo prísť niečo dobré. To bol prvý dom, kam sme začali chodiť na brigádu, ešte sme sa tam dvakrát vrátili pomôcť s oknami a dverami. Medzitým sa mu vrátila domov manželka. Teraz začal hovoriť o tom, že si zaobstarajú kačky, opravia si kúsok kuchyne, dostali nádej žiť. Toto je vec, kvôli ktorej tam som, chodím tam brigádovať: nádej sa vracia vtedy, keď viete, že nie ste sami.“

Popri fyzickej práci organizuje malé komunity – koncerty a karaoke večery, aby opusteným dedinám vrátila radosť zo života. Spomína: „Keď staršie dámy plačú pri našich piesňach, vidím, že život má stále cenu. S deťmi, ktoré dlho nechodili do školy, sme spievali karaoke aj tri hodiny v kuse. Ten smiech a slzy dojatia mi ukázali, že hudba lieči viac než čokoľvek iné.“

Pomáha, kde treba. Okrem stavebných prác rozváža jedlo, vodu a lieky starším civilistom, ktorí zostali uviaznutí v obkľúčených dedinách, ale keď treba napríklad sadiť zemiaky, ide do toho.

Pri opravách sa nezameriava len na technické aspekty: „Keď opravíme nejakú strechu alebo iné veci, je to super. Ale doniesli sme im aj obľúbenú kávu a dali sme si kapučíno. Babičky ma učili svoje recepty, aj keď si nič nepamätám, ale bola to pre ne veľká vec – učiť ma, čo a ako spraviť. Pre ne je to symbol, že ich existencia je dôležitá, že ich život ešte má zmysel.“

Svoje skúsenosti dokumentuje najmä na Instagrame (@hooligani_lasky), kde ju môžete podporiť. Nájdete tam aj viacero videí – napríklad ako s ukrajinskými deťmi hrajú futbal alebo „muzikou prehlušujú sirény“. Prácu Zuzany a jej kamarátov, humanitárnych dobrovoľníkov, môžete podporiť aj príspevkom do zbierky na letné tábory po ukrajinských dedinách - ide o projekt potulného cirkusu, ktorý plánujú zopakovať po minuloročnom úspechu.

Zuzana Kuľhová je dôkazom, že aj jednotlivec dokáže meniť svet. Ako absolventka FMK UCM spojila svoje komunikačné schopnosti so srdcom dobrovoľníčky, aby ľudia na Ukrajine nezostali zabudnutí. Jej príbeh nás učí, že pomoc nepozná hranice a že aj najmenší skutok láskavosti dokáže obnoviť nádej.

Zdroj fotografií: archív Z. K.