Týždeň vedy a techniky 2024: Trojdňový pestrý program otvorila diskusia o politickej satire s tvorcami Piatočka a Ťažkého týždňa
V pondelok 11. novembra sme odštartovali tohtoročný Týždeň vedy a techniky (TVaT) na FMK. Prvý deň patril okrem politickej satiry aj TikToku, mobilným hrám a novej generácii kreatívnych riaditeľov.
Prinášame vám prehľad zaujímavých myšlienok a inšpiratívnych názorov spíkrov, ktoré rezonovali v rámci podujatia. Článok budeme aktualizovať do posledného dňa TVaT-u, do stredy 13. novembra. Livestream môžete každý deň sledovať na Youtube FMK TV.
Pondelok 11. 11.
Spravodajci majú byť objektívni, satirici nie
Úvodným bodom programu bola diskusia o politickej satire, na ktorej sa zúčastnili Adam Blaško, známy z týždenného satirického podcastu denníka SME Piatoček, a Lucia Sitár Pazičová, scenáristka a kreatívna producentka pre Ťažký týždeň s Jakubom Gulíkom. Spolu s moderátorkou Magdalénou Švecovou z FMK diskutovali o tom, ako ich relácie prispievajú k verejnej diskusii na Slovensku.
„Najlepšie, čo môžeme urobiť v tejto situácii, je zasmiať sa na všetkom tom zlom a uvedomiť si, že to možno nie je až také vážne,“ hovorí Adam Blaško. Politická satira má okrem zábavnej funkcie aj informatívnu. Tvorcovia hovoria o spätnej väzbe, že ich relácie pohli aj názormi niektorých starších voličov – zasahujú viac generácií, často ich vraj diváci púšťajú svojim rodičom a starým rodičom.
Tiež spomenul, že jeho najlepší vtip môže v okamihu stratiť aktuálnosť, keď sa objaví ďalšia kontroverzná udalosť na scéne: „Môžem niekoľko dní stráviť vymýšľaním a vypointovaním výborného vtipu, ale keď Andrej Danko zrúti semafor, všetko, čo som vymyslel, v tom momente stráca zmysel.“
Obaja sa vyjadrili ku kreatívnemu procesu písania scenára, Lucia Sitár Pazičová opisovala, ako funguje Ťažký týždeň – scenár píše týždeň vopred a v deň nahrávania dotvára detaily. Zároveň uviedla, že hoci majú slobodu v tvorbe, určitú autocenzúru si zachovávajú, aby si zachovali zodpovednosť voči spoločenským normám. Pripája sa aj Adam, v oboch redakciách majú slobodu, vtipy im neškrtajú. S kolegami si zavolajú a dohodnú si body, ktorým sa budú venovať. Spomenul aj vtipnú príhodu, ako volali človeku z Mládežníckej organizácie Jednoty dôchodcov (zdôraznil vtipné spojenie mládeže a seniorskej organizácie).
Čo sa týka tém, obaja hostia zhodne hovoria, že sa žiadnym nevyhýbajú a zároveň sa (najmä pri kontroverzných témach) držia faktov – satiru robia tak, že zdrojom je fakt, na ktorý nalepia vtip; konšpirátori si podľa nich ešte aj „fakt“ vymyslia. „Na to, aby sa ľudia na Slovensku smiali, stačí robiť spravodajstvo, čo je desivé,“ hovorí Adam z Piatočka.
K otázke objektivity dodali, že tá patrí spravodajcom a žurnalistom; satirici sú komentátori, subjektivita je pre ich prácu kľúčová. Diskutovali aj o vyhorení: práve vypísanie sa z toho, čo ho hnevá, je pre Adama terapiou; Lucia má buď obdobie, kedy pozorne všetko sleduje (v 2-násobnej rýchlosti), alebo potom sa zase musí úplne vypnúť – práve vtedy, keď sa nesnaží, jej napadne výborný vtip.
Vyjadrili sa aj k ich hraniciam humoru či vzťahu politikov voči ich reláciám. Adam Blaško s komentármi politikov na svoju osobu v zásade nemá problém, kým sa to týka len jeho – keď ale začnú písať a volať komentátori hecovaní koaličnými poslancami jeho rodičom, to je podľa neho už za čiarou. Lucia poznamenala, že komentáre dostávajú pomerne neškodné, iba dvakrát podali podnet na prokuratúru.
TikTok je zatiaľ najväčším „gamechangerom" v oblasti sociálnych sietí
Danko Vachuna z agentúry This is Locco priniesol pohľad na to, ako TikTok zmenil pravidlá digitálnej reklamy. Táto sociálna sieť už nie je len o mladých – s celosvetovými štatistikami a rastúcim počtom používateľov na Slovensku sa stáva dôležitým nástrojom pre mnohé značky.
Podľa Vachunu je TikTok najväčším „gamechangerom“ v oblasti sociálnych médií, ktorý inšpiroval formát krátkych videí na platformách ako Instagram a Facebook.
„Na TikToku musí byť reklama autentická, nestačí len kopírovať trendy,“ tvrdí Vachuna. Podľa neho je kľúčom k úspechu na tejto platforme vytvárať vlastné trendy a zároveň apelovať na autentickosť. „Ľudia sú unavení z vyphotoshopovaných influencerov,“ dodal, a preto je dôležité robiť obsah, ktorý vyvolá skutočné emócie a nezameriava sa len na produkt, ale aj na jeho príbeh.
Z jeho vymenúvania dôvodov, prečo je TikTok úspešný, vyberáme: má najvyšší engagement rate, je konštantný (pravidelnosť profilu pomáha), je zábavný (zábavný obsah je sledovanejší ako všetky ostatné kategórie dokopy). Dodal aj zaujímavý postreh, že na TikToku nepredávame produkt, ale emóciu spojenú s produktom, pričom emóciu napájame na mikropríbeh.
Ako sa nestratiť medzi tisíckami mobilných hier?
Martin Luther, zakladateľ startupu AdSpawn, sa podelil o svoje poznatky zo sveta mobilných hier. Každý mesiac pribudne na trh približne 8 000 nových hier, a preto je podľa neho kľúčové získať pozornosť hneď od začiatku.
„Detailné ikony a úprimná komunikácia môžu rozhodnúť o úspechu alebo neúspechu,“ povedal Luther, ktorý odporúča testovanie rôznych verzií ikoniek hry, aby bolo možné zistiť, ktorá priláka viac hráčov. Tiež zdôraznil, že byť originálny a robiť to, čo veľké hry nemôžu – teda využiť momentálne trendy a aktualizovať obsah, je výhodou pre menšie herné štúdiá.
Luther sa podelil o niekoľko odporúčaní pre tých, ktorí chcú uspieť v mobile gamingu: „Nerieš svoj názor, ale testuj. Ľudia sú emočné tvory, hackni im mozog a rob to, čo veľké firmy nemôžu.“ Na záver odovzdal návštevníkom a návštevníčkam okrem iného aj nápady, čo sledovať, počúvať a čítať (napr. podcasty two & a half gamers a Deconstructors of Fun, knihy Steal like an Artist či Žltá kniha).
Nová generácia kreatívnych riaditeľov: Čo priniesol Facebook a demokratizácia médií?
Diskusiu uzavreli zástupcovia viacerých agentúr, ako sú This is Locco, Istropolitana Ogilvy, Mannschaft a Free Andy, spolu s moderátorom Martinom Klementisom z FMK. Ako sa im kormidluje slovenská reklama? Bartoš z Free Andy povedal, že je veľmi ľahké začať, ale ťažšie v tom pokračovať. „Dostať sa hore je oveľa zábavnejšie, než sa tam udržať,“ dodal Juraj Kováč z This is Locco. Za zmienku tiež stojí fakt, že pri príležitosti 30 rokov slovenskej reklamy plánujú naši hostia, kreatívci zo zoskupenia ADC (Art Directors Club), vydať knihu.
Juraj hovoril aj o výzvach, ktorým čelí slovenská reklama, a o tom, ako sa v priebehu rokov zmenila. Pripojil sa aj Adam Marčan z Mannschaftu: „Pred 30 rokmi bolo všetko jednoduchšie – existovala len televízia, vizuál a rádio. Dnes máme nové kanály, trendy a publikum, ktoré bojuje o pozornosť s nespočetnými podnetmi.“
Podľa Kováča priniesla demokratizácia médií nové výzvy, keďže reklama dnes bojuje o pozornosť nielen s inými značkami, ale aj so zábavným obsahom, akým sú napríklad filmy od Marvelu. Jakub Svetlík z Istropolitana Ogilvy dodal, že vďaka tomu sú kreatívni riaditelia nútení neustále sledovať trendy a hľadať nové spôsoby, ako zaujať.
Všetci štyria hostia počas si diskusie pospomínali aj svoje začiatky v reklamnej agentúre, faily a vtipné príhody, ako aj zážitky a skúsenosti so svojimi prvými lídrami. Spomenuli aj dôležitosť konštruktívnej kritiky, ktorá vždy posúva vpred. Dostali sa aj k téme generácie Z, ktorá sa podľa nich prejavuje multižánrovosťou - kreatívni riaditelia oceňujú, keď mladí ovládajú rôzne zručnosti (grafika, fotografia, text atď.). Trendom v práci je byť partnerom, a nie otrokom. Tiež poznamenali, že dnešná mladá generácia pracuje a chce pracovať "smarter not harder" (rozumnejšie, a nie tvrdšie). Načrtli tiež tému umelej inteligencie.
Prvý deň Týždňa vedy a techniky 2024 na FMK UCM v Trnave ponúkol pestrú paletu diskusií o aktuálnych témach z oblasti satiry, reklamy, sociálnych médií a herného priemyslu. Podujatie ukázalo, že práca v týchto oblastiach vyžaduje nielen kreativitu, ale aj kritické myslenie, schopnosť adaptovať sa na rýchlo sa meniace prostredie a v neposlednom rade aj odvahu prezentovať nové a odvážne názory.
Organizátorský tím má toho na nasledujúce dni pripraveného ešte veľa. Pre tých, ktorí sa na TVaT-e nemôžu zúčastniť, FMK TV zabezpečuje na svojom Youtube livestream. Pondelkový program si môžete pozrieť na nasledujúcom odkaze.
Zdroj fotografií: FMK/Roman Miča
Utorok 12. 11.
Je sloboda televíznej žurnalistiky na Slovensku ohrozená?
Prvá utorková diskusia načrtla znepokojujúce trendy v slovenskom mediálnom prostredí. Medzi hosťami sa objavili bývalí novinári veľkých televíznych staníc, ktorí sa rozhodli odísť pre podobné dôvody a vytvoriť nové nezávislé projekty. Ako vysvetlila Jana Krescanko Dibáková, bývalá moderátorka JOJ-ky, svoju pozíciu opustila po tom, ako jej televízia zrušila politické relácie, ktoré mala moderovať.
Konkretizovala dôvody svojho odchodu, pričom hovorila o neochote koaličných poslancov zúčastňovať sa na politických diskusiách. To vyvrcholilo jej statusom, v ktorom napísala, že čoskoro zrejme budú musieť uplatniť inštitút prázdneho kresla. „Keď to už nemôžete robiť, je čas odísť,“ poznamenala. Tiež povedala, že ide o problém všetkých kritických novinárov, kladúcich politikom kritické otázky. Jana v súčasnosti moderuje reláciu Aréna s Janou Krescanko Dibákovou vo videosekcii denníka SME.
Ďalší účastník, Miro Frindt z novozaloženej slovenskej pobočky DVTV, poukázal na to, ako politické tlaky zasahujú aj do verejnoprávnej RTVS, odkiaľ odišiel po 25 rokoch. Spomenul napríklad nový zákon, vďaka ktorému sa zmenilo zloženie manažmentu verejnoprávneho média. Poznamenal tiež, že jeho situácia bola v porovnaní s ďalšími diskutujúcimi odlišná – nikdy nebol exponovaným politickým moderátorom, programovo sa teda vyhýbal politickým témam, čo preňho nebolo ťažké. Napriek tomu považoval za dôležité stanoviť si červené čiary – spomenul aj bývalé vedenie (za čias niekdajšieho generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka a Vahrama Chuguryama, riaditeľa Sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS). Toto bola preňho červená čiara – to už nechcel zažiť.
Adel Ghannam, bývalý redaktor Markízy, dodal, že v týchto chvíľach je nutné, aby si novinári stanovili svoje hranice vopred: „Ja som si napríklad stanovil, že mojou červenou čiarou bude moment, keď mi zastavia reportáž.“
Z Markízy odišiel v auguste tohto roka, 17. novembra spúšťajú s Michalom Kovačičom a Barborou Šišolákovou úplne nový projekt 360tka. V porovnaní so slovenskou pobočkou internetovej televízie DVTV, ktorá je zameraná primárne na rozhovory, plánujú vysvetľovať kauzy, robiť investigatívu či fact-checking.
Ghannam tiež priblížil dianie vo vedení Markízy po odchode šéfa spravodajstva Henricha Krejču. Vyjadril sa aj k nedávnej kauze, kedy vedenie televízie zakázalo moderátorovi Viktorovi Vinczemu zúčastniť sa na livestreame na IG účte bývalého kolegu Michala Kovačiča, v ktorom mali komentovať výsledky amerických prezidentských volieb.
Tento trend opúšťania tradičných médií v prospech nezávislých projektov sa stal signálom narastajúcej potreby plurality v mediálnom prostredí. Ako vysvetlila Krescanko Dibáková, práve rozmanitosť pomáha udržiavať objektivitu a posilňuje úlohu „watchdogov“, ako je napríklad FB stránka "Hoaxy a podvody" alebo práca novinára Vlada Šnídla (autor IG profilu "Krotíme hoaxy"), ktorí čelia čoraz častejším útokom dezinformačných médií. „Musí tu byť dôvera v štátne inštitúcie a médiá,“ zdôraznila, napriek tomu dáta ukazujú opak.
Z diskusie vyplynulo, že jedným z hlavných cieľov novej generácie novinárov bude udržať si integritu a komunikovať so staršími kolegami, ale diskutujúci tiež apelujú na snahu zachovať si vlastný vnútorný kompas v období mediálnych tlakov a oportunizmu.
Gen Z od značiek očakáva autenticitu a emóciu
V druhej diskusii sa odborníci venovali požiadavkám a hodnotám, ktoré generácia Z očakáva od značiek. Roman Pudmarčík z Ipsosu predstavil profil tejto generácie na základe najnovších dát: vyrastala už vo svete digitálnych technológií a mnohí z jej predstaviteľov sú podľa neho šťastnejší, finančne zodpovednejší a dbajú na udržateľnosť, ale stále majú pocit, že by mohli robiť viac. Prieskumy, ktoré spomenula moderátorka Jana Galera Matúšová z FMK, však naznačujú, že téma udržateľnosti ich už miestami unavuje, no stále očakávajú od značiek autentickosť.
Ako poznamenal náš študent a ďalší z diskutujúcich Branislav Čevela, značky musia pracovať s emóciami, pretože mladú generáciu „nudia všeobecné veci a potrebujú príbeh.“ Čo Gen Z vyžaduje, je dôraz na work-life balance a autentickosť, ktorú nachádzajú skôr na platformách ako Instagram, TikTok či YouTube. Napríklad televízia im už autentická nepripadá.
Marek Mikle z Greenpeace-u upozornil na ďalší zaujímavý trend: generácia Z už často prijíma informácie mimo slovenského mediálneho prostredia, väčšinou v angličtine a z globálnych zdrojov. To podľa Mikleho ovplyvňuje ich pohľad na svet a vytvára nový štandard, ktorý značky musia reflektovať, ak chcú byť úspešné.
Odborník na AI predstavil užitočné nástroje pre študentstvo
Spíkrom ďalšej prednášky bol Martin Spano, odborník na umelú inteligenciu, ktorý predstavil študentom rôzne AI nástroje, ktoré môžu využiť vo svojom štúdiu a práci. Spomenul aj dôvody, prečo sa AI spopularizovala práve teraz: teoretické objavy (hlboké učenie, GAN), dostatočný počítačový výkon (vďaka počítačovým hráčom), dostatok dát (žijeme čoraz viac digitálny život).
Spano vysvetlil, ako umelá inteligencia umožňuje generovať texty, obrázky, videá či hudbu pomocou generatívnych sietí (GAN). „Umelá inteligencia sa stáva čoraz populárnejšou vďaka dostatočnému výpočtovému výkonu a množstvu dát, ktoré zbierame v digitálnom svete,“ objasnil.
V rámci prednášky predstavil niekoľko užitočných nástrojov: ChatGPT a Gemini na kreatívne písanie a riešenie problémov, nástroj Riverside AI Transcriptions na prepisovanie zvukových záznamov a PhotoScissors, ktorý umožňuje rýchlu úpravu fotografií. „Tí, ktorí ovládajú tieto technológie, majú obrovskú výhodu na trhu práce,“ dodal.
Spano zároveň upozornil, že umelá inteligencia môže výrazne zmeniť spôsob, akým pristupujeme k tvorbe obsahu. „Nepreceňujme to, no je potrebné si uvedomiť, že AI nám už teraz môže slúžiť ako skvelý nástroj na zefektívnenie práce,“ uzavrel. Následne odpovedal na množstvo otázok od publika.
Herný dizajnér: Nebojte sa vzdať sa svojej roboty, keď hre nepomáha
Alexander Buzgó, herný dizajnér v Bitmap Galaxy a lektor, predstavil proces tvorby relaxačnej puzzle hry Preserve. Vysvetlil, že cieľom bolo navrhnúť hru, ktorá ponúka pokojný a esteticky príjemný zážitok. Hráči môžu stavať mapy s prvkami ako rieky, dažde, zvieratá, lúky a prírodné divy, pričom dizajn kladie dôraz na jednoduchosť a kreativitu. „Chceli sme vytvoriť hru, ktorá by bola príťažlivá pre deti aj rodičov – niečo zábavné, pokojné a zároveň jemne edukačné,“ uviedol Buzgó.
Vývojári sa rozhodli vynechať niektoré koncepty, ktoré narúšali relaxačnú atmosféru. Deckbuilding bol zamietnutý kvôli vysokej náhodnosti, body ako prvok hodnotenia sa do prírodného prostredia nehodili (sú ale najzrozumiteľnejším spôsobom komunikovania úspechu – vytvorili teda mimoriadne jednoduché bodovanie), a znečistenie či prírodné katastrofy prinášali negatívne emócie, ktoré neboli v súlade s celkovou filozofiou hry. Buzgó dodal, že aj potravinový reťazec bol problematický, pretože realistické animácie lovenia medzi zvieratami by neprispievali k požadovanej pozitívnej atmosfére.
Hra bola nakoniec rozdelená do troch módov: klasický, puzzle a kreatívny, aby každý hráč našiel štýl hry, ktorý mu najviac vyhovuje. „Viac nie je vždy viac,“ povedal Buzgó a dodal, že dôležitou súčasťou herného dizajnu je schopnosť vynechať prvky, ktoré nezvyšujú kvalitu zážitku.
Utorkový program si môžete pozrieť na nasledujúcom odkaze.
Zdroj fotografií: FMK/Jaroslav Reich
Streda 13. 11.
Ako robiť novinárčinu v čase, keď politici ignorujú médiá?
Prvým stredajším podujatím bola diskusia na tému obmedzenia komunikácie zo strany politikov, ktorú moderoval Branislav Oprala, pedagóg FMK. Hostkami boli známe novinárky Martina Töröková (TV Markíza) a Mária Benedikovičová (Denník N). Otvorili otázku, ako môžu novinári plniť svoju úlohu kontrolórov moci, keď sú politikmi ignorovaní alebo priamo označovaní za nepriateľov.
Töröková pritom apeluje, že práve to je prácou novinárov – kontrolovať moc. Neznamená to však, že sú v boji s politikmi. Podľa oboch hostiek je práve premiér Fico tým, kto ich označuje za nepriateľov (špeciálne médiá SME, Denník N, Aktuality.sk a TV Markízu).
V tejto súvislosti Benedikovičová zdôraznila, že kritický bod nastal po vražde novinára Jána Kuciaka, čo viedlo k silnému napätiu medzi politikmi a médiami: „Robert Fico od tej doby zneužíva Kuciakovu vraždu na šírenie konšpirácií o vyšetrovaní – a to preto, že musel odstúpiť z postu premiéra krajiny, čo dáva za vinu práve médiám.“
Töröková upozornila na ďalšie aspekty sprísnenia pravidiel pre médiá; napríklad ako Úrad vlády SR aktuálne obmedzuje „fototermíny“ – niekoľko minút na nafotenie a nakrútenie tzv. ilustračných záberov. Namiesto toho médiám posiela vlastné, ktoré sú hluché a čisté, teda bezpečné – bez akýchkoľvek ruchov a šumov (občas sa stalo, že práve pri točení „ilustrákov“ zachytili kamery niečo, čo verejne nemalo odznieť).
Obe novinárky sa zhodli na tom, že ani Vladimír Mečiar sa v minulosti nepokúšal zakázať vstup veľkým médiám na Úrad vlády, ako to aktuálne robí Robert Fico (keď pred rokom vyhlásil, že dá preveriť vstup niektorým novinárom do vládnej budovy). Samozrejme sa nič nezmenilo, akreditácie boli novinárom štandardne udelené. Martin Töröková z Markízy však dodala, že chodili k budove už so zapnutými natáčacími zariadeniami, lebo nevedeli, či ich vôbec vpustia dnu.
V tejto súvislosti hovorí o tom, že pri spracúvaní reportáží vždy oslovujú dotknuté strany, no nie vždy to politici využijú. Podľa nej však vždy existuje nejaké riešenie, namiesto daného politika môžu osloviť iného úradníka z ministerstva, prípadne požiadať o odpoveď na základe infozákona. Zároveň treba zdôrazniť, že táto možnosť sťažuje ich prácu a nedá sa uplatniť v dennom spravodajstve (keď je potrebné čakať 8 dní na odpoveď; následne bola diskusia o novele infozákona).
Benedikovičová dodala, že s niektorými politikmi sa dá stále komunikovať mimo záznamu, čo vyžaduje veľkú mieru dôvery: „Kľúčový je vzťah dôvery. Keď mi niečo povedia, je korektné akceptovať ich anonymitu.“ Obe novinárky spomínajú aj príhody s niektorými politikmi, ktorí podľa „doktríny“ strany nekomunikujú s určitými médiami, ale pár jednotlivcov s touto doktrínou nesúhlasí a novinárkam buď odpovedali, alebo priznali, že sa cítia trápne, ale nemôžu s nimi komunikovať.
Hovorili tiež o tom, ako sa politici snažia obchádzať kritické otázky, čo sa prejavuje na tlačových konferenciách, kde sa odmietajú vyjadrovať k nevhodným otázkam. Tiež viackrát spomenuli, ako treba v teréne politikov doslova naháňať a dožadovať sa odpovede.
Vyzdvihli aj solidaritu medzi novinárkami a novinármi – keď sa niekto (napríklad naše hostky) nemôže na tlačovej besede pýtať, často sa stáva, že danú otázku položí kolega/kolegyňa z iného média. Všetkým totiž ide o získanie odpovedí od politikov vo verejnom záujme.
Z výpovedí, ktoré zazneli na diskusii, vyberáme záverečný odkaz: „Nenecháme sa zastrašiť, neustúpime, nerezignujeme.“
Oplatí sa robiť reklamu v tradičných médiách?
V ďalšej diskusii sa rozoberal súčasný stav tradičných médií a ich budúcnosť. Hostia Mirka Kittler, Marek Šulik a Rasťo Kaňuch sa zamýšľali nad tým, prečo je televízia stále efektívna forma reklamy, hoci ju mladí ľudia sledujú menej. Podľa Šulika televízna reklama stále dokáže doručiť silné emócie, ktoré oslovujú hlavne staršiu generáciu: „TV vie odovzdať emóciu, ktorá je pre Slováka rozhodujúca.“
Kittler doplnila, že televízia stále zostáva atraktívna pre veľkú časť populácie, hoci cielenie sa mení na staršiu skupinu. Rovnako aj mnohé značky cielia nie na najmladších, ale na ľudí po 30-ke, ktorí sú v inej životnej situácii a aj ich nákupné správanie je iné.
Kreativita a finančné možnosti sú podľa Šulika kľúčové faktory pri tvorbe reklamy: „Ak natočíte kvalitný spot a vhodne ho nasadíte, úspech je zaručený.“ Rovnako je dôležité prispôsobiť reklamu vybranému médiu. Šulik hovorí, že pri online reklame strávime 1 – 2 sekundy, zatiaľ čo 30-sekundovému televíznemu reklamnému spotu sme ochotní venovať aj 16 – 17 sekúnd.
Zároveň sa všetci traja hostia zhodli na tom, že príbeh predáva, a ilustrovali to na najnovšej reklame od Telekomu.
Kaňuch poukázal na svoju skúsenosť z Kambodže, kde po pandémii výrazne klesla popularita rádia a tlače; naopak, významnú úlohu tam má out of house marketing (vonkajšia reklama = bilbordy, citylighty a pod.). Podobný trend sa začína prejavovať aj na Slovensku (Kittler dodáva, že najmä politici na bilbordoch tu budú ešte dlho), hoci tradičné médiá sa stále prispôsobujú novým formátom, ako sú podcasty a sociálne siete.
Začínajúcej značke, ktorá by chcela osloviť študentov, by odporučili ísť na to cez sociálne siete, influencerov, podcasty, ale aj e-šport či gaming (reklama v hrách). Spomenuli aj možnosť využitia Tiktoku, na ktorom je už tiež možné nakupovať reklamný priestor. Vidia v ňom veľký potenciál, otvára to podľa nich dvere k cieľovej skupine, ktorá nie je aktívna na iných sociálnych sieťach.
Ako bojovať s hoaxami a dezinformáciami a prečo chlapci na Tiktoku milujú Andrewa Tatea
Vladimír Šnídl, novinár Denníka N a autor instagramového profilu „Krotíme hoaxy“, sa zameral na problematiku šírenia dezinformácií na sociálnych sieťach.
V úvode prednášky budúcim novinárom a novinárkam odporučil špecializovať sa na jednu konkrétnu tému, ktorá ich zaujíma, aby mohli prinášať hĺbkové a odborné informácie – v prípade, že by sa chceli uchádzať o prácu alebo stáž v redakcii, by v motivačnom liste zaujímavejšie pôsobil taký uchádzač, ktorý ponúkne súbor tém, ktoré sleduje a mohol by ich spracovávať.
Šnídl zdôraznil dôležitosť mediálnej výchovy a potrebu upozorňovať na jav, ktorý sa nazýva konfirmačné skreslenie. To spôsobuje, že ľudia častejšie veria informáciám (a vyhľadávajú také informácie), ktoré potvrdzujú ich vlastné názory: „Každý má tendenciu vnímať len to, čo mu potvrdzuje názor – je to psychologické skreslenie, ktoré posilňuje silu dezinformácií.“
Šnídl tiež upozornil na hrozbu algoritmov sociálnych sietí, ktoré používateľom ponúkajú obsah na základe preferencií, čím vznikajú názorové bubliny. Sociálne siete ako TikTok predstavujú podľa neho zvláštnu výzvu, keďže algoritmus rýchlo uzatvára mladých používateľov do týchto bublín.
Šnídl v rámci experimentu ukázal, ako algoritmus bez aktívneho výberu začne mladému používateľovi ponúkať videá kontroverzných osobností, čo vytvára klamlivý obraz o spoločenskej akceptácii a popularite týchto osôb – danému študentovi sa bez toho, aby niečo „lajkol“, začali zobrazovať videá mladých mužov napodobňujúcich správanie Andrewa Tatea, najmä čo sa týka jeho mizogýnnych názorov.
Porozprával aj o dôvodoch, pre ktoré sa začal venovať práve tejto téme. Popri tom, ako chodí na stredné a vysoké školy prednášať o hoaxoch, dezinformáciách a konšpiračných teóriách, ho pozvali učitelia jednej školy s tým, že medzi ich žiakmi sa začali šíriť takéto názory. Niektorí žiaci mali Tatea aj na školskom table či na tričku, považujú ho za vzor.
Prečo ho milujú? Lebo má nejaké názory – to stačí na to, aby ste sa stali hviezdou Tiktoku. Hovoril tiež o tom, ako algoritmus tejto sociálnej siete zmenil fungovanie iných – Facebooku a Instagramu. Kedysi sa nám zobrazovali príspevky stránok, ktoré sme „lajkovali“ my alebo naši kamaráti; dnes čoraz viac príspevky vyberajú bez nášho zásahu. Na prednáške zaznelo, že algoritmus sociálnych sietí je potrebné si „vychovať“.
Spomenul aj, ako klesá čitateľská gramotnosť detí. Vyrastá nám generácia, ktorá žije na sociálnych sieťach – Šnídl spomenul deviatačku, ktorá na Tiktoku týždenne strávila 80 hodín. Podľa českého vládneho koordinátora, s ktorým Šnídl robil rozhovor, Tiktok prispieva k debilizácii našej najmladšej generácie.
Porozprával aj o rozdieloch medzi hoaxami, dezinformáciami, misinformáciami a konšpiračnými teóriami. Prečo sú konšpirácie také obľúbené? Hovorí, že dokážu byž vzrušujúcejšie než realita, objavujú sa okolo veľkých udalostí (pristátie na Mesiaci, Dvojičky, atentát na premiéra Fica), zdôrazňuje, že si treba dať zvlášť pozor na konšpirácie pri téme zdravia (napr. ovocím sa dá liečiť rakovina). Konšpirácie v ľuďoch bičujú emócie – a keď sme vystrašení, rozum ide bokom. A emócie sa najľahšie bičujú cez deti („Oni ubližujú vašim deťom!“, „My ochránime vaše deti“ a pod.).
V závere prednášky Vladimír Šnídl zosumarizoval, ako nenaletieť sociálnym sieťam: všímajte si zdroje, klaďte otázky (Poznáš ten web? Poznáš toho pána z videa? Pani zo statusu?) a majte realistický cieľ (názor iných hneď nezmeníte, ale môžete aspoň nasadiť chrobáka do hlavy).
Umenie vs. AI: Čo (ne)dokáže umelá inteligencia?
Posledná prednáška od Petra Onda na tému "AI pod kontrolou – ART vs. AI" sa zamerala na meniaci sa vzťah medzi tradičným umením a nástrojmi umelej inteligencie (AI). Hlavné myšlienky zahŕňali vývoj umeleckých nástrojov – od analógového umenia cez digital art až po AI a photobashing. Prednášajúci zdôraznil, že AI je len nástroj, ktorý sa musí správne využiť, pričom potreby a normy trhu sa neustále menia.
Peter Ondo rozoberal konkrétne prípady použitia AI v umeleckom a dizajnovom prostredí. Hovoril o výhodách, ktoré AI poskytuje pri tvorbe rýchlych referencií, generovaní rôznych art štýlov a základných dizajnových riešení pre menej náročné projekty. Naproti tomu AI nie je vhodná na komplexný dizajn funkčných interakcií, konzistentný storytelling alebo na tvorbu jedinečných umeleckých zážitkov.
Podľa neho klienti, ktorí vyžadujú vysokú kvalitu a kreativitu, si často vyberú prácu "arťáka" (skúseného dizajnéra) namiesto lacnejšej AI verzie. Artisti by sa preto mali zameriavať na činnosti, ktoré AI nezvládne: kreatívne riešenia, inováciu a rozprávanie príbehov.
Ondo tiež vyzval umelcov, aby si vytvárali portfóliá, ktoré ukazujú ich vášeň a zručnosti, a vyhli sa používaniu referencií prác iných umelcov, čo robí aj AI. Diskutoval aj o otázke, či má zmysel študovať tvrdé zručnosti (hard skills) v ére AI a ako sa trh bude postupne prispôsobovať.
Stredajší program si môžete pozrieť na nasledujúcom odkaze.
Zdroj fotografií: FMK/Roman Miča
Mohlo by vás tiež zaujímať:
