Budeme zariadenia ovládať silou mysle? Na Európskej noci vedy návštevníci „donútili“ vyrásť kvet len tým, že sa na to sústredili
Aj keď je to ešte hudba budúcnosti, všetko nasvedčuje tomu, že technológie budú naďalej lacnieť a je na výskumníkoch a vývojároch, ako to dokážu využiť. Poukázala na to Fakulta masmediálnej komunikácie s prístrojom BrainBit.
Posledný septembrový piatok patril vedeckému festivalu Európska noc vedy, ktorý sa konal vo viacerých slovenských mestách súčasne. Ide o najväčší vedecký festival na Slovensku, ktorý inšpiratívnym a jedinečným spôsobom prináša novinky a informácie zo sveta výskumu a inovácií. S novým názvom nadväzuje na úspešnú tradíciu podujatia Noci výskumníkov.
Do bratislavskej Starej tržnice 27. septembra zavítala aj FMK.
Nižšie nároky + nižšia cena = vyššia uplatniteľnosť?
Naši vedci a vedkyne na ňom predstavili technológiu EEG (elektroencefalografia) ako nástroj na ovládania aplikácie. EEG je spôsob, ako „vidieť“ to, čo sa deje v mozgu. Funguje tak, že na hlavu sa pripevnia malé senzory pomocou špeciálnej čiapky alebo čelenky, ktoré zachytávajú elektrické signály, ktoré mozog prirodzene vytvára, keď pracuje. „EEG sa v medicíne používa už veľmi dlho. Lekár – neurológ podľa grafu EEG vidí, v ktorom momente bol pacient v akom stave. Dokáže napríklad povedať, kedy pacient otvoril oči, kedy ich zavrel, či bol pozorný, alebo aké prežíval emócie,“ vysvetľuje prodekan pre rozvoj a vzťahy s verejnosťou Peter Murár.
S prienikom EEG mimo medicíny, ako napr. do dizajnu alebo marketingu, prichádzajú na trh rôzne lacnejšie verzie EEG, ktoré si určite nájdu uplatnenie. Prinášajú pre vedu aj pre prax nové, dosiaľ nepoznané možnosti. „Komerčné EEG nedokáže napríklad rozlíšiť, či človek otvorí jedno, alebo obe oči, ale je dostatočne citlivé na to, aby ukázalo, či sa sústredí, je zrelaxovaný, hlboko uvoľnený a meditujúci, alebo niečo medzi tým.“
S takouto úrovňou citlivosti sa podľa neho dajú zariadenia vyrobiť za nižšiu cenu, ktorá môže byť podobná ako cena notebooku strednej triedy, a tým sa stávajú zaujímavými aj pre firmy či dokonca jednotlivcov.
Nasadíš si čelenku a myšlienkami ovládaš aplikáciu
Ako to v praxi funguje? Matej Majerský, doktorand na FMK UCM v Trnave, ktorý zastupoval fakultu na podujatí, priblížil, čo predviedli návštevníkom a návštevníčkam vedeckého festivalu: „Na hlavu si nasadili čelenku a pomocou svojich myšlienok, resp. sústredenia, mohli ovládať aplikáciu – konkrétne kvetinu. Čím viac sa dokázali sústrediť, tým viac a rýchlejšie vyrástla. Keď si sa nedokázala sústrediť, lebo si bola v rušnom prostredí, pozeralo sa na teba desať kamarátov a podobne, kvet rástol veľmi pomaly alebo vôbec.“
FMK UCM v Trnave tým chcela poukázať na to, že je tu ďalšia technológia, ktorá postupným vývojom dokázala zlacnieť natoľko, aby bola využiteľná aj v komerčnej alebo osobnej sfére. Dáva nám to priestor experimentovať s ovládaním rôznych aplikácií. Tak ako ľudia začali experimentovať s tým, čo sa dá urobiť s 3D tlačiarňou, teraz si môžeme položiť otázku, ako by sme vedeli zmysluplne využiť lacné EEG.
Peter Murár predkladá zaujímavé návrhy a podnety na potenciálne využitie v praxi. Zdôrazňuje však, že ide o odvážne tvrdenia a naďalej je to v rukách výskumníkov: „Môžeme špekulovať o tom, že jedného dňa pomocou nejakých snímačov, ktoré tiež postupne zlacnejú, budeme ovládať napríklad infotainment v aute. Nebudeme musieť prstom ovládať obrazovku alebo volant, ale iba sa budeme sústrediť a napríklad prepneme rádio. Dnes takto ďaleko nie sme, ale pri súčasných technologických možnostiach to vôbec nie je také sci-fi, ako sa na prvý pohľad zdá.“
Vysvetľuje to na príklade telefónu. Kedysi sme telefónne čísla vytáčali, neskôr ťukali do mechanických tlačidiel, teraz ťukáme do dotykovej obrazovky. O nejaký čas bude aj to prežitok – prečo by sme o nejaký čas nemohli ovládať menu pomocou myšlienok?
Pôvodný plán nevyšiel, lietadlo by nevzlietlo
„V Starej tržnici bola naozaj nabitá atmosféra od rána až do neskorého večera. Počas dňa stánok FMK ,horel‘, pretože záujem bol obrovský, a to nielen pri tých najmladších, ale aj pri starších či dokonca aj od iných kolegov zo Slovenskej akadémie vied. Ľudia sa nás pýtali na praktické využitie tejto technológie a kam by to až mohlo smerovať. Niektorí sa dokonca rozhodli, že túto technológiu si chcú kúpiť domov na vlastné testovanie,“ opisuje piatkovú atmosféru doktorand Denis Javořík.
Dopĺňa ho Dominika Zvercová, doktorandka, ktorá bola tiež členkou tímu za FMK na Európskej noci vedy: „Mnohí sa pri stánku pristavovali a zaujímali sa o to, ako aplikácia funguje. Niektorí si ju skúsili dokonca dva- či trikrát, aby ju otestovali. Čas, za ktorý rastlina na monitore vyrástla, sa v mnohých prípadoch líšil. Najdlhšie to trvalo približne štyri minúty a rekord bol 40 sekúnd. Bolo veľmi zaujímavé to sledovať.“
Aplikácia s rastúcou kvetinou bola plánom B. Tím z FMK chcel pôvodne zaujať hrou, pri ktorej by človek silou sústredenia ovládal lietadielko. Na festivale bolo ale tak rušno, že pri takom veľkom hluku by sa nikto nedokázal natoľko sústrediť.
EEG využijú v neuromarketingu aj pri vývoji aplikácií
Aké plány do budúcna majú naši výskumníci a výskumníčky s EEG? Peter Murár odpovedá: „Pozornosť sa v tomto smere sústreďuje jednak na naše neuromarketingové laboratórium a jednak na katedru digitálnych hier. V neuromarketingovom laboratóriu nám EEG umožní lepšie odhaliť emócie ľudí pri pohľade na testované obrázky, videá alebo hry. Kolegovia z katedry digitálnych hier spolu s niektorými doktorandmi zase experimentujú s vývojom vlastných aplikácií ovládaných mozgovou aktivitou.“
Teraz je EEG technológia lacnejšia kvôli tomu, že nie je taká citlivá ako medicínske EEG. Rozdiel medzi špičkovým EEG a cenovo dostupným EEG je najmä v počte elektród, ktoré má človek na hlave. Čím viac elektród, tým citlivejšie reaguje na mozgovú aktivitu. Keď jedného dňa dokážeme zlacniť rovnakú alebo ešte vyššiu citlivosť, otvorí nám to veľké možnosti.
„Nateraz sme tým chceli verejnosti ukázať jeden zo smerov, ktorým sa možno bude uberať vývoj digitálnych rozhraní. Či bude táto vetva perspektívna, alebo iba slepá ulička, ukáže až čas. Tak či onak, každá inovácia je výsledkom množstva experimentov, ktoré skončili v slepých uličkách,“ uzatvára prodekan.
Zdroj fotografií: Matej Majerský