#FMKpíše: Doktor Macák skúma dejiny digitálnych hier. Bez prvých experimentov by sme dnes žiadne nemali

Doktor Miroslav Macák aktuálne pracuje na svojej učebnici Dejiny digitálnych hier 1. V diele sa venuje úplnému začiatku experimentálnej fázy až po koniec prvej konzolovej generácie.

Učebnicu ocenia najmä prváčky a prváci: „Táto téma je pre nich často najnáročnejšia, lebo je im vzdialená. Nie je to niečo, s čím sa stretávajú bežne. Preto si dávam o to viac záležať na učebnici a jej pokračovaniach, keďže študentky a študenti sa nemohli s týmito hrami počas svojho života stretnúť.“

Aj z toho dôvodu sa chce Macák zamerať aj na konkrétne dobové hry, a to do hĺbky. Pre študentky a študentov totiž podľa neho môže byť zaujímavé prečítať si a vidieť aj na obrázkových príkladoch, ako hry z tohto obdobia vyzerali.

Učebnica by mala podľa plánov vyjsť budúci rok, avšak tým to nekončí. Macák plánuje vytvoriť sériu publikácií, ktoré by sa problematike venovali chronologicky ďalej. „Konzolové generácie pekne ohraničujú jednotlivé obdobia v rámci vývoja herného priemyslu, a teda digitálnych hier. Preto by som chcel venovať každú učebnicu osobitne jednej konzolovej generácii. Aktuálne sa nachádzame v deviatej, a preto si myslím, že mám čo písať,“ uviedol.

Od experimentov ku komercializácii

Najzaujímavejším aspektom celej problematiky, ktorej sa venuje v prvej časti učebnice, je podľa Macáka veľká zmena v prístupe: „Najprv to začínalo ako technologické experimenty fanúšikov. Následne prišla na rad komercializácia až do prvej už naozaj komerčnej konzolovej generácie. Potom nastal obrovský krach – digitálne hry sa veľmi nadhodnotili.“

Novovznikajúca publikácia má význam aj v kontexte súčasných digitálnych hier. Bez spomínaných prvopočiatočných experimentov by sme totiž žiadne digitálne hry dnes nemali. Vracať sa k titulom z tohto obdobia však podľa Macáka nie je až také jednoduché, pretože sú už veľmi zastaralé.

„Možno jedinou takzvanou nestarnúcou hrou z tohto obdobia je Pong. Avšak ostatné tituly už naozaj nezostarli veľmi dobre a ani sa opätovne nevydávajú,“ vysvetlil. Je však podľa neho zaujímavé pozrieť sa na obdobie, v ktorom vznikli značky populárne aj dnes.

Ak sa totiž presunieme do tretej konzolovej generácie, natrafíme na známe tituly ako Super Mario a prvé skákačky. „Tu už objavujeme hry, ktoré sa aj dnes znovu vydávajú. Často sú v tomto prípade ľudia nostalgickí, pretože tieto hry hrali, keď boli mladí. Teraz si ich chcú vyskúšať znova,“ uviedol Macák.

Pokémon karty ako spôsob oddychu

V rámci svojej publikačnej činnosti pripravuje Macák k tejto téme aj príspevok na blížiacu sa konferenciu Marketing a Media Identity. V tomto texte sa zameriava na to, ako by sa vôbec dali staré hry znovu ukázať súčasnému publiku. V budúcnosti by sa tiež rád venoval rôznym ázijským hrám a trendom v ázijskej mediálnej produkcii.

Popri takomto písaní a iných povinnostiach je ale dôležité dbať na psychohygienu. Hoci hry sú súčasťou Macákovho výskumu, hranie digitálnych hier nie je jedinou aktivitou, pri ktorej oddychuje. Namiesto toho mu pomáhajú Pokémon karty.

„Aktuálne to má veľký boom. Aspoň raz za tri mesiace si vezmem svoju hŕbku a idem si zahrať. Nemôžem povedať, že sa mi darí nejako veľmi dobre, ale je to pre mňa aktivita, kedy som mimo monitora, môžem si oddýchnuť a dostať sa aspoň trochu medzi ľudí,“ opísal.

Retro digitálne a stolové hry opäť v kurze

V prípade retro digitálnych hier sú podľa Macáka dva dôvody, prečo opäť zažívajú popularitu. Prvým je nostalgia: „Mnohí ľudia s nimi vyrastali a dnes sa chcú vrátiť k zážitkom z detstva. Kúpia si nové verzie starých hier, aby si pripomenuli pôvodný pocit a atmosféru. Druhým dôvodom je zvedavosť – hráčky a hráči, ktorí začali s novšími dielmi známych sérií, sa často chcú pozrieť, ako ich obľúbené hry vznikali a kde majú korene.“

Nostalgia podľa neho pritom neovplyvňuje len staré tituly, ale aj moderné hry, ktoré sa dnes často vyrábajú v retro pixelovom štýle. Aj keď nejde o pokračovania pôvodných sérií, práve ten vizuál a atmosféra „starých čias“ na ľudí fungujú veľmi silno.

Pri stolových a kartových hrách je situácia trochu iná: „Síce tu boli vždy, ale nikdy nemali také silné zastúpenie ako dnes. Dlhé roky sa na zberateľské kartové hry pozeralo ako na záľubu pre ,geekov‘ či ,nerdov‘. No ako sa spoločnosť naučila viac akceptovať digitálne hry, podobne sa otvorila aj stolovým a kartovým hrám.“

Zároveň ide často o finančne náročné hobby. „Mnohí, ktorí ich hrávali v detstve, si vtedy nemohli dovoliť väčšie zbierky kariet či kvalitnejšie herné sety. Dnes sú z nich dospelí ľudia s vlastným príjmom, ktorí sa k týmto hrám vracajú a konečne si môžu dopriať to, čo kedysi nemohli,“ vysvetlil Macák.

Zdroj fotografií: Archív M. M., Unsplash