Namiesto kopania zákopov by sme mali hľadať to, čo nás spája, hovorí doktor Oprala o stave verejnej diskusie na Slovensku

V dobe, kedy spoločenské debaty čoraz častejšie nahrádzajú emotívne výmeny názorov na sociálnych médiách alebo v politických reláciách, sa schopnosť vecne a kriticky argumentovať stáva jednou z najdôležitejších zručností nielen mladých ľudí.

Deň boja za slobodu a demokraciu je zároveň aj Medzinárodným dňom študentstva. Na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave veríme, že zdravá komunikácia dokáže spájať spoločnosť. Preto si 17. novembra pripomíname dôležitosť vzdelania, kritického myslenia či férovej a slušnej argumentácie.

O stave verejnej diskusie na Slovensku a potrebe vzdelávať sa v tejto oblasti sme sa zhovárali s doktorom Branislavom Opralom. Spolu s doktorom Michalom Kabátom vedie predmet argumentačné praktikum. Ten, hoci pôvodne fungoval neoficiálne a bez kreditov, je pre veľký záujem študentiek a študentov už druhý rok plnohodnotný voliteľný predmet na FMK. Aktuálne ho navštevuje 26 ľudí z viacerých študijných odborov na FMK.

V akom stave je v súčasnosti kultúra dialógu na Slovensku?

Podľa môjho názoru je momentálne v najhoršom stave v novodobej histórii Slovenska. Veľký podiel na tom majú predovšetkým sociálne médiá, ktoré ľudí uzatvárajú do názorových bublín, a tým spoločnosť výrazne polarizujú. Pôsobia tam aj dezinformačné médiá a, žiaľ, nepomáha ani úroveň politickej diskusie na Slovensku – tá je často emočná, útočná a populistická. Chýba jej slušnosť, vecnosť a schopnosť počúvať sa navzájom.

Učíš študentky a študentov niečo, čo by bolo užitočné aj pre mnohých „dospelých“ – schopnosť kultivovane argumentovať. Ako môžeme v stave takejto verejnej diskusie podporiť mladých, aby sa o to usilovali?

Ako spoločnosť môžeme urobiť veľa tým, že podporíme vzdelanie. Aj keď sa často hovorí, že kvalita vzdelávania na Slovensku nie je ideálna, mali by sme sa snažiť, aby čo najviac mladých ľudí získalo vysokoškolské vzdelanie – či už doma alebo v zahraničí.

Vysoká škola totiž nie je len o odbornej príprave, ale aj o kultivovaní človeka. Čím viac vzdelaných a kriticky mysliacich ľudí bude v spoločnosti, tým bude kultúra dialógu kvalitnejšia – aj v reálnom živote, aj na sociálnych médiách.

Ako ich konkrétne motivovať k tomu, aby mali chuť učiť sa argumentovať a diskutovať?

Myslím si, že už samotný fakt, že študujú na fakulte masmediálnej komunikácie, by mal byť motiváciou. Verejné vystupovanie, kultivovaná i vecná diskusia a korektná argumentácia by mali byť základnou výbavou absolventky a absolventa FMK.

Ďalším motivačným momentom je, že mnohé študentky a študenti vnímajú polarizáciu aj vo vlastných rodinách – vidia, ako sa príbuzní hádajú, ako prevládajú emócie nad faktami. To je pre nich silný impulz naučiť sa komunikovať inak.

Aké ďalšie chyby okrem prehnanej emocionality robíme pri argumentovaní najčastejšie?

Najzásadnejšou argumentačnou chybou je snaha presvedčiť druhého, že ich názor je nesprávny. Ak ideme do diskusie s cieľom „vyhrať“, nedosiahneme nič – iba vyvoláme hádku. Akademická aj kultivovaná debata má byť o predložení svojho uhlu pohľadu podloženého faktami.

Kľúčovou úlohou je tiež vedieť počúvať druhú stranu a brať jej argumenty do úvahy. Základom je nechať druhého dohovoriť, neprekrikovať ho a snažiť sa hľadať spoločný bod, z ktorého sa dá ďalej rozvíjať diskusia. Ideálnym cieľom je nájdenie nejakého konsenzu, avšak aj dohoda na tom, že sa nedokážeme zhodnúť, je legitímnym výsledkom.

17. november sa spája aj so slobodou slova. Ako ju môžeme uplatňovať tak, aby sme prispievali k dialógu a nie k ďalšej polarizácii?

Najdôležitejšie je nepodliehať extrémom a nevystupovať s cieľom presviedčať oponenta o svojej pravde. Mali by sme sa snažiť argumentovať vecne, s rešpektom, stručne a s cieľom porozumieť. Spoločnosť je dnes rozdelená na množstvo táborov – politických, ideologických, kultúrnych – no namiesto kopania zákopov by sme mali hľadať to, čo nás spája a stavať na tom.

Niektoré médiá dokážu – aj keď zastávajú rôzne napríklad konzervatívne hodnoty – viesť spolu kultivovanú diskusiu, hoci spolu nesúhlasia vo všetkých otázkach. To je cesta, ktorou by sme sa mali uberať.

V čom spočíva úloha mladých ľudí, študentiek a študentov, v spájaní a nie v rozdeľovaní?

Ich úlohou je naučiť sa viesť debatu najprv sami so sebou, a potom so svojím okolím. Mali by byť generáciou, ktorá neopakuje chyby svojich rodičov a starých rodičov – teda neprispieva k ďalšej polarizácii.

Verím, že to, čo sa naučia na mojom predmete, dokážu preniesť aj do praxe – či už v rodine, keď vidia hádky o spoločenské otázky, alebo neskôr v médiách, v ktorých budú pôsobiť. Ide o takzvané soft skills – zručnosti, ktoré môžu prispieť ku kultivovanejšej verejnej diskusii, a ktoré môžu neskôr vedieť aplikovať v mediálnej praxi. Počas svojej profesionálnej kariéry budú pôsobiť napríklad v rádiách, televíziách, printe, pričom budú kultivovať komunikáciu v médiách, a tým aj verejnú diskusiu.

Ako vyzerajú samotné hodiny argumentačného praktika?

Na začiatku majú študentky a študenti krátku teoretickú časť, kde sa oboznámia so zásadami akademickej debaty, najčastejšími argumentačnými faulami a úlohami rečníčok a rečníkov. Potom sa delia do dvoch tímov – jeden obhajuje, druhý oponuje zadanú tézu – a debatujú. Ide teda o veľmi prakticky orientovaný predmet. Študentky a študenti sa učia reagovať priamo v diskusii, budovať argumenty a zároveň počúvať svoje súperky a súperov.

Ako im to ide?

Tento akademický rok je ešte krátky, ale už po prvej hodine som bol naozaj milo prekvapený. Veľmi rýchlo pochopili princípy argumentácie a to, ako stavať argumenty. Som presvedčený, že na konci akademického roka budú debatovať naozaj dobre.

Máš nejaký obľúbený moment z hodín?

Veľmi ma teší, keď vidím, ako sa študentky a študenti zlepšujú z hodiny na hodinu. Najkrajšia spätná väzba prichádza na konci semestra, keď viacerí hovoria, že to bol pre nich jeden z najprínosnejších predmetov – že sa naučili niečo, čo im doteraz chýbalo.

Uvažuješ do budúcnosti o tom, že by sa z predmetu stal povinný kurz?

Rád by som, ale v praxi by to bolo ťažko realizovateľné. Akademická debata je časovo náročná – každý študent potrebuje priestor na vystúpenie. Ak by bol predmet povinný, museli by ho učiť desiatky pedagogičiek a pedagógov.

Mojím cieľom je preto skôr vytvoriť debatný klub, ktorý by fungoval mimo povinných predmetov – ako voľnočasová aktivita. Študentky a študenti by sa stretávali pravidelne a zdokonaľovali sa v debatovaní. Takéto kluby fungujú na mnohých univerzitách v zahraničí a dokonca organizujú medziuniverzitné súťaže. To je niečo, k čomu by sme sa radi dopracovali aj u nás.

Zdroj fotografií: Magdaléna Tomalová