Poukazujú na neplatenú prácu, domáce násilie aj dôležitosť mužov. Oslavujeme MDŽ v slovách našich akademičiek
Mnohé z nich obdivujem, inšpirujú ma a som rada, že som ich mohla stretnúť na akademickej pôde. Vysoké školstvo potrebuje obetavé, vzdelané a inteligentné ženy, ale aj ženy, ktoré poznajú svoju hodnotu, vedia si plniť sny a vedia ísť za svojím cieľom, hovorí dekanka Ľudmila Čábyová.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien, ktorý si každoročne pripomíname práve 8. marca, by sme opäť mohli spomenúť štrajk šičiek textilných tovární v New Yorku v druhej polovici 19. storočia či veľké zhromaždenia prebiehajúce začiatkom 20. storočia, na ktorých už ženy požadovali okrem zníženia pracovného času aj volebné právo. Mohli by sme znova ponúknuť štatistiky, ako sme na tom s rodovou rovnosťou, napríklad že ženy na Slovensku zarábajú v priemere o pätinu menej ako muži, a to aj napriek tomu, že dosahujú vyššie vzdelanie než mužská populácia.
Mohli by sme poukázať na štrajk Islanďaniek, keď v roku 1975 až 90 % z nich odmietlo ísť do práce, pričom požadovali rovnaké práva. Ochromili celú krajinu, zostali zatvorené základné školy a škôlky, bankoví manažéri zastupovali pokladníčky, lietadlá nelietali, lebo letušky nepracovali. Krajina ostala paralyzovaná. Podobné štrajky tamojších žien sa pravidelne opakovali, vďaka čomu sa Island stal krajinou s najnižším rozdielom v platoch medzi mužmi a ženami na celom svete. Zároveň je to krajina, ktorá je podľa viacerých rebríčkov pre ženy jedna z najlepších na svete. „Snaha o väčšiu rodovú rovnosť nakoniec prospieva každému členovi spoločnosti, nielen jednej skupine. Je to otázka základných ľudských práv,“ hovorí Eliza Reid, kanadsko-islandská spisovateľka a žena bývalého islandského prezidenta.
Podobne sa pred pár dňami vyjadrila aj naša bývalá prezidentka Zuzana Čaputová na pôde našej univerzity, keď počas diskusie na tému Ženy patria do politiky (záznam je možné pozrieť si na tomto odkaze) pripomenula, že žien (aj na Slovensku) je viac než mužov, nie je to zanedbateľná časť spoločnosti, a tak by mali zastávať rôzne funkcie naprieč odvetviami – ako sú zastúpené v spoločnosti, mali by byť zastúpené aj vo všetkých orgánoch a úradoch.
Mohli by sme pripomenúť Plán implementácie rodovej rovnosti, ktorý v roku 2022 prijala naša univerzita. Tiež by sme mohli zopakovať, že z tohto dokumentu vieme, že na FMK majú v zamestnaneckých radoch ženy zastúpenie 55 %. Spomedzi všetkých fakúlt našej univerzity práve na FMK pracuje najviac profesoriek, a to 69 %.
Ale dnes sme sa rozhodli tieto štatistiky príliš nerozvádzať. Dnes dávame hlas našim pedagogičkám a doktorandkám, aby samy vyjadrili svoje stanovisko k Medzinárodnému dňu žien.
Jana Galera Matúšová
Myslím, že MDŽ vnímam už tak historicky ako deň, kedy muži dajú kvety primárne svojej najbližšej žene, čiže si ho pamätám ako „deň karafiátov“. Menej sa ale podľa mňa tento sviatok spája s témou podpory medzi ženami samotnými v rôznych oblastiach. A práve na to dáva tento sviatok príležitosť, pretože tu nemusí mať žena nálepku milovanej ako v prípade sviatku sv. Valentína alebo matky ako v prípade Dňa matiek. Ja mám v tento deň dve prednášky, tak uvidím, ako ho vnímajú naši študenti. 😊
Lenka Labudová
MDŽ vnímam ako pripomienku sily, odvahy a vytrvalosti všetkých žien, ktoré bojovali za naše práva a lepšiu budúcnosť. Je to taktiež príležitosť poďakovať sa ženám vo svojom okolí za to, čo robia pre rodiny, spoločnosť aj svet.
Alena Kusá
Hoci MDŽ má hlbší historický kontext, siaha od konca 19. a začiatku 20. storočia, a aj v dnešnej dobe stále je príležitosťou na oslavu prínosov žien vo všetkých oblastiach spoločenského a pracovného života. Tento deň by mal byť vnímaný nielen ako oslava ženskej populácie, ale aj ako výzva na zlepšovanie postavenia žien a presadzovanie ich práv a rovnosti príležitostí. Každý ho vníma rôzne a záleží, aký postoj k nemu máme. My skôr narodení sme ho vnímali ako oslavu spojenú s karafiátmi, darčekmi, popri ktorej sa vždy „zviezli“ aj muži, ktorí ho mnohokrát oslávili viac ako samotné ženy. Popri iných sviatkoch ako Deň matiek či Valentín si myslím, že aj tento deň by mal byť pre ženu sviatkom uznania, rešpektu v spoločnosti, možnosti vyjadriť si svoj názor, sily a odvahy stáť pevne za svojimi cieľmi a byť tou krajšou polovičkou, bez ktorej by život nemal zmysel. Nie len tento deň, ale aj ostatné dni v roku, by sa na ženy nemalo zabúdať. A odmeniť ich za to, že sú.
Ľudmila Čábyová
Ďakujem všetkým kolegyniam, ženám, že si vybrali práve toto povolanie a práve našu fakultu. Viem, že je často náročné na čas, možno niekedy sprevádzané výčitkami, že sa menej venujú sebe, rodine či starostlivosti o domácnosť. Mnohé z nich obdivujem, inšpirujú ma a som rada, že som ich mohla stretnúť na akademickej pôde, pretože vysoké školstvo potrebuje obetavé, vzdelané a inteligentné ženy, ale aj ženy, ktoré poznajú svoju hodnotu, vedia si plniť sny a vedia ísť za svojím cieľom. A takých na FMK máme veľmi veľa.
Magdaléna Ungerová
MDŽ vnímam ako deň, keď by ženy mali byť ocenené za všetko to, čo robia a čo je až príliš často považované za samozrejmosť. Nie sú to len bežné práce v domácnosti, ktoré sú stále najmä na pleciach žien, ale i ich neustály boj o to byť dobrými matkami, dcérami, sestrami, spolužiačkami, kolegyňami, vedkyňami, priateľkami, a to ideálne zároveň. Netreba zabúdať, že ženy tvoria približne polovicu populácie a bez nich to proste nejde.
Veronika Šašalová
Pre mňa, a možno aj pre mnohé ženy, MDŽ veľa neznamená – a aj to je odraz spoločnosti. Sviatky sú často len krátkym vytrhnutím z reality, po ktorom sa všetko vráti do starých koľají. Témy rodovej rovnosti by však nemali byť otázkou jedného dňa v roku, ale súčasťou každodenného života.
Keď stojím pred katedrou, uvedomujem si, že pred pár desaťročiami by to nebolo možné. A hoci dnes môžeme byť tam, kde chceme, stále sa stretávame s predsudkami, nerovnosťou či bagatelizovaním problémov. Preto sa pýtam – čo bude zajtra?
Slávka Gracová
Pred štyrmi rokmi som mala termín pôrodu stanovený na 8. 3. Môj syn vedel, čo je to za deň, a preto ho nechal nám, ženám a narodil sa o pár dní neskôr. 😀 To, čo zvládajú ženy, je obdivuhodné.
Ale rovnako je to aj pri mužoch. Neviem, či potrebujeme sviatok, či sme žena, muž alebo 72 pohlaví (ako niekto tvrdí), skúsme byť dobrí ľudia.
Mária Dolniaková
Od volebného práva cez prístup k vzdelaniu až po rovnosť v pracovnom prostredí – boj za rovnoprávnosť žien a mužov stále pokračuje. Aj z toho dôvodu má Medzinárodný deň žien obrovský význam. Pripomíname si totiž snahy o odstránenie násilia, sexuálneho obťažovania a diskriminácie, ale aj pretrvávajúce nerovnosti napríklad v odmeňovaní žien či ich zastúpení na riadiacich pozíciách. Práve v tomto vidíme vývoj spoločnosti. Muži aj ženy sa z biologického hľadiska líšia. Avšak na rozdiel od minulosti, kedy bola na dosiahnutie vedúcej pozície potrebná najmä fyzická sila, dnes sa od líderiek a lídrov vyžadujú iné schopnosti. Trefne túto situáciu popisuje nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie vo svojej knihe Všetci by sme mali byť feminist(k)ami: „[...] tieto vlastnosti neovplyvňujú žiadne hormóny. Inteligentnými, inovatívnymi a kreatívnymi bytosťami môžu byť rovnako muži, ako aj ženy. Vyvinuli sme sa. Spolu s nami sa však nevyvinuli naše predstavy o rode.“ Rovnosť pritom neznamená uniformitu. Medzinárodný deň žien nie je len pripomienkou pretrvávajúcich nerovností, ale aj oslavou pokroku, ktorý sme už dosiahli.
Patrícia Nagyová
Pre mňa ako mladú ženu je MDŽ nielen pripomienkou histórie a boja za práva žien, ale aj chvíľou na zamyslenie sa nad tým, aké dôležité je mať priestor byť (aspoň v spoločensky prijateľnej miere) „sama sebou“ – slobodne, sebavedomo a bez obáv vyjadrovať svoj názor a angažovať sa v rôznych oblastiach, čo v minulosti nebolo možné. Zároveň však stále pozorujem značné množstvo stereotypizácie žien a predsudkov voči nám, a to najmä zo strany „skúsenejších generácií“, ale aj ľudí (vedome či nevedome) brániacich sa rozvoju a konštruktivite. Myslím si, že v modernej dobe (najmä v civilizovaných krajinách) – pri takom množstve dostupných informácií, možností vzdelávania sa, cestovania atď. – by sme už nemali byť konfrontované s tlakom (a ani otázkami) na vstup do manželstva, na potrebu otehotnieť, dôsledného zvládania domácich prác a pod. Rovnako nekonštruktívnymi sú aj nevyžiadané a dehonestujúce pripomienky k náladovosti či výzoru. MDŽ preto okrem oslavy „ženskosti“ vnímam aj ako priestor na osvetu, ktorá by mohla tieto nežiaduce a stále prítomné aspekty minimálne zmierniť, ideálne odstrániť. Zároveň však neopomínam mužskú časť populácie, potýkajúcu sa s vlastnými sociálno-kultúrnymi „ťažobami”, ktoré by mali mať tiež dostatočný priestor vo verejnej diskusii. To by mohlo posilniť napr. aj väčšie povedomie a oslava MDM. 😉
Magdaléna Švecová
MDŽ je pre mnohých deň oslavy ženského pohlavia, ale úprimne povedané, stále nemáme čo oslavovať. Tento deň by mal byť pripomienkou hrozných štatistík. Ako príklad uvádzam:
- 33 % žien žijúcich v EÚ zažilo sexuálne alebo fyzické násilie,
- 55 % žien v EÚ zažilo sexuálne obťažovanie,
- Podľa prieskumu UMB sa slovenské ženy venujú neplatenej práci (starostlivosť o domácnosť, členov rodiny) o 13 hodín týždenne viac než muži,
- 1 z 10 osôb v EÚ trpí menštruačnou chudobou.
V tento deň by sme si namiesto karafiátov a bonboniér mali spomenúť na všetky ženy vo verejnom priestore, ktoré sú napádané či už pre svoje aktivity či vzhľad, a to len z toho dôvodu, že sú ženy. Mali by sme venovať pozornosť všetkým slobodným matkám, ktoré pracujú a starajú sa o deti bez podpory otca svojich detí a často žijú na hranici chudoby. Mali by sme upriamiť pozornosť na ženy, ktoré sú obeťami domáceho násilia a nemali by sme zatvárať oči nad sexuálnym obťažovaním a rodovo podmieneným násilím. Aj keď máme v podstate rovnosť príležitostí, tieto kľúčové problémy vrátane rozdelenie povinností v domácnosti medzi partnermi sa neriešia. Preto by sme mali ako spoločnosť trvať na legislatívnom a inštitucionálnom nastavení týchto tém, aby pojem rodová rovnosť nebol iba klišé.
Vladimíra Hladíková
Medzinárodný deň žien vnímam ako príležitosť pre oslavu slobody, rešpektu a dôstojnosti. Je pripomienkou neustáleho úsilia k dosiahnutiu rodovej rovnosti vo všetkých sférach života.
Byť ženou stále znamená v niektorých prípadoch istý hendikep. Aj dnes, v 21. storočí, ženy musia odolávať predsudkom, zosmiešňovaniu, spochybňovaniu či otvorenej nenávisti len preto, že sú ženami. Mizogýnia, či už očividná alebo skrytá, nie je len abstraktným pojmom. Je to realita mnohých žien, ktoré čelia pochybnostiam o svojich schopnostiach, zľahčovaniu ich hlasu alebo napĺňaniu očakávaní iných. Tieto prejavy správania sú viditeľné naprieč celou spoločnosťou a mimoriadne intenzívne a nebezpečné v online priestore.
V procese presadzovania rovnosti a spravodlivosti považujem za veľmi dôležitých práve mužov, ich podporu a angažovanosť, pretože tieto aspekty sú kľúčovými faktormi pre dosiahnutie skutočnej harmónie a porozumenia. Vzájomný rešpekt, obzvlášť rešpekt k ženám by nemal byť výsadou, ale ide o prejav elementárnej ľudskej slušnosti a úcty.
Aj v akademickom prostredí, kde pôsobím, vidím, aké dôležité je vytvárať priestor, kde môžu všetci – bez ohľadu na rod – naplno rozvíjať svoj potenciál. Rodová rovnosť nie je len o štatistikách, ale aj o skutočných životoch, o pocite bezpečia, o tom, že každý má možnosť byť vypočutý a spravodlivo ocenený za svoju prácu.
Dnes oslavujeme nielen ženy, ale aj hodnoty, ktoré nás spájajú – úctu, empatiu, a spravodlivosť. Prajem nám všetkým, aby sme mali silu a odvahu budovať tieto hodnoty a spoločnosť rešpektujúcu ženy nielen počas MDŽ, ale každý deň v roku.
Mohlo by vás tiež zaujímať:
