FMK vstúpila do Berlinale a otvorila dialóg s filmovým svetom

Doktor Zábojník sa spolu s dvoma študentami FMK UCM v Trnave zúčastnil jedného z najprestížnejších filmových festivalov v Európe. 76. ročník Medzinárodného filmového festivalu v Berlíne – známeho aj pod názvom Berlinale – sa konal od 12. do 22. februára 2026.

Študenti Goran Matejovič a Radoslav Meluš aktívne vstupovali do odbornej diskusie a budovali väzby medzi akademickým prostredím a mediálnym trhom. „Teší ma, že FMK UCM v Trnave mala na Berlinale 76 pedagogické aj študentské zastúpenie,“ uviedol Zábojník.

„Mali sme možnosť debatovať a zoznámiť sa s režisérmi, scenáristami a hercami. Či už súčasnými, alebo budúcimi,“ uviedol študent Radoslav. Priznal, že sa mu dokonca podarilo získať lístok na vypredanú premiéru filmu od samotnej autorky po tom, čo ju sám kontaktoval.

„Uvedomil som si, aký veľký (nepochopiteľne obrovský) je svet produkcie a svet filmu. Nespočítateľné davy študentov, profesionálov a umelcov, o ktorých mainstream nikdy nepočul. Aspoň ja nie. Ich práca a tvorba je porovnateľná a dokonca v niektorých prípadoch lepšia ako tvorba známych filmových a produkčných spoločností,“ dodal Radoslav.

Dokopy 278 filmov z 80 krajín

„Tohtoročné Berlinale opäť potvrdilo, že nemecká metropola nie je len dejiskom jedného z najvýznamnejších filmových festivalov v Európe, ale predovšetkým priestor pre testovanie impulzov pre filmový a mediálny trh. V Berlíne sa totiž v jednom priestore stretáva umelecká vízia, kultúrna diplomacia, mediálny tlak aj otázka, ako nastaviť projektové stratégie tak, aby sa film vôbec dostal k svojmu divákovi,“ uviedol doktor Zábojník.

Tohto ročníka sa zúčastnilo 278 filmov z 80 krajín. „Sú tu filmy o násilí, nespravodlivosti, pamäti a prežití, ale aj o umení, láske a priateľstve,“ uviedla riaditeľka festivalu Tricia Tuttle na oficiálnom webe Berlinale. „Festival nerieši svetové konflikty. Môže však vytvoriť priestor pre komplexnosť, počúvanie a vzájomné poľudšťovanie,“ priblížila.

Hlavnú cenu Golden bear získal film Gelbe Briefe (Yellow Letters) od režiséra İlkera Çataka. „Kritika túto drámu už počas festivalu označovala za mrazivo univerzálny príbeh o tom, ako systematický tlak štátnej moci deformuje a ničí aj tie najintímnejšie medziľudské vzťahy,“ vysvetlil Zábojník.

O ocenenie Strieborný medveď (Veľká cena poroty) sa zaslúžil film Kurtuluş (Salvation) od režiséra Emina Alpera a Strieborný medveď (Cena poroty) putoval britskej snímke Queen at Sea od režiséra Lancea Hammera.

„Cenu za najlepší herecký výkon si zaslúžene odniesla Sandra Hüllerová za strhujúci výkon vo filme Rose. Zloženie víťazov vyslalo jasný signál: Berlinale zostáva verné svojej DNA. Oceňuje spoločensky citlivé a nekompromisné témy, pri ktorých tvorcovia nerezignovali na formálnu ani estetickú výnimočnosť diela,“ uviedol Zábojník.

Slovenská tvorba na Berlinale

Na festivalových sekciách Berlinale Forum a Generation Kplus bola prezentovaná aj slovenská resp. česko-slovenská filmová tvorba. V oficiálnom programe mali svetovú premiéru dva tituly, a to kreatívny dokument Keby sa holuby premenili na zlato od režisérky Pepy Lubojacki, ktorý získal Cenu Berlinale za najlepší dokumentárny film a taktiež Filmovú cenu Caligari.

Druhým dielom bola krátka animácia En, ten, týky! od režisérky Andrey Szelesovej. Zaradená bola do súťažnej sekcie Generation Kplus, v rámci ktorého Berlinale cielene vyhľadáva nové autorské prístupy pre detské publikum.

„Veľká vďaka Slovenskému filmovému ústavu za zázemie, ktoré podporuje nielen filmových profesionálov, ale aj systematické prepájanie akademického segmentu s medzinárodným filmovým trhom,“ uviedol Zábojník.

Vyostrené politické nálady

Berlinale si už desaťročia pestuje auru politicky najangažovanejšieho podujatia z takzvanej „veľkej trojky“ (Cannes, Benátky, Berlín). Tento rok však podľa Zábojníka dosiahla politická téma v sálach a kuloároch zvýšenú intenzitu.

„Tento impulz do diskusie prekvapivo poskytol samotný predseda hlavnej poroty, legenda nemeckej kinematografie, režisér Wim Wenders. Jeho vyjadrenie na úvodnej tlačovej konferencii, že filmári by sa mali ,držať mimo politiky‘, vyvolalo okamžitú vlnu nevôle. V čase extrémnej globálnej polarizácie a prebiehajúcich vojnových konfliktov tento apel bol viacerými médiami považovaný ako naivný anachronizmus,“ vysvetlil Zábojník.

V dôsledku ďalších výrokov a reakcií jednotlivých predstaviteľov musela riaditeľka festivalu Tricia Tuttle počas celého podujatia vyvažovať situáciu – na jednej strane bránila slobodu prejavu a chápala frustráciu umeleckej komunity, na druhej strane sa snažila udržať hranicu, za ktorou by sa táto kultúrna platforma menila na politický míting.

Zdroj fotografií: Rastislav Zábojník