
Niektorí študenti majú problém s ústnym skúšaním, vyjadrujú sa akoby v odrážkach, hovorí doktorka Škvareninová
Ľudia si osvojujú nové slová z cudzích jazykov, niektoré sa, naopak, dostávajú na okraj slovnej zásoby. Slovenčina sa však rozširuje aj vďaka pribúdajúcim technológiám. O zmenách v slovenskom jazyku hovorila naša pedagogička doktorka Oľga Škvareninová v relácii Aktuálne :24, a to v epizóde odvysielanej 19. januára.
„Slovenčina sa mení preto, že jazyk je živý organizmus. Nie je to mŕtvy jazyk, sme v kontakte s inými a mení sa aj v závislosti od spoločenskej, politickej či kultúrnej dynamiky,“ hovorí odborníčka na komunikáciu.
Z dôvodov, prečo do slovenčiny stále pribúdajú nové slová, spomína najmä globalizujúci vplyv angličtiny, nové technológie a digitalizáciu, neuveriteľný rozvoj internetu a umelej inteligencie, ale i kontakty. Ľudia oveľa viac cestujú a oproti nedávnej minulosti majú aj viac možností sledovať množstvo cudzojazyčných programov.
Hovorila aj o význame slangu – zrýchľuje komunikáciu, ale napríklad aj ukazuje, že slovenčina je hravá. „Slová sa často skracovali; nešli sme do samoobsluhy, ale do samošky, v škole sme mali namiesto matematiky matiku, namiesto slovenčiny slovinu alebo slaninu,“ spomína na slangové výrazy, ktoré sa používali už pred rokmi.
Okrem toho poukazuje na nové slová, ktoré sa dostávajú do nášho jazyka – streamovať, chillovať –, pričom niektorí ľudia používajú slovenský prepis a rovnako ich aj skloňujú a časujú. Niektorým študentom sa to však podľa jej slov zdá čudné a používajú originálny anglický prepis bez ohýbania.
Ako komunikujú mladí
Doktorka Škvareninová v relácii spomenula aj to, že ona sama vždy písala s diakritikou, čo môže súvisieť s tým, že študovala slovenčinu. V súčasnosti ale študenti a mladí ľudia píšu často bez diakritiky a problémom podľa nej býva i písanie čiarky.
„Aj interpunkčné znamienka prenikajú z angličtiny do slovenčiny – ľudia potom píšu čiarku tam, kde sa píše v angličtine, ale v slovenčine na tom mieste nemá byť.“
Hovorila aj o svojej skúsenosti so skúšaním študentov, najviac jej vyhovuje kombinácia písomného a ústneho skúšania. „Naši študenti – i keď nie všetci – mi často hovoria, že nemajú radi ústne skúšanie, odvykli si od toho. Aj sa vyjadrujú akoby v odrážkach, nepovedia celú, kompletnú vetu. Nevedia svoju výpoveď zostrojiť tak, aby na seba jednotlivé časti nadväzovali.“
Zároveň dodáva, že si to mnohí uvedomujú a začínajú na sebe pracovať, napríklad cielene čítajú dlhšie texty, nielen tie skratkovité na sociálnych sieťach. „V tomto ja osobne vidím hendikep mladšej generácie,“ uzatvára.
Má Trnavu rada
Okrem spomínanej relácie bola doktorka Škvareninová nedávno aj hostkou relácie Mám Trnavu rád v Mestskej televízii Trnava, z ktorej sa môžeme dozvedieť viac o jej súkromí, ale i pracovných úspechoch.
Vedeli ste, že jej prvým detským snom bolo stať sa výskumníčkou a vynájsť liek proti rakovine? Síce k tomu nedošlo, no výskumu, respektíve vedeckovýskumnej činnosti, sa venuje na úrovni komunikácie a jazyka.
V relácii sa dozviete napríklad to, že:
- tancovala vo folklórnom súbore Trenčan,
- je v kontakte so svojimi bývalými študentmi, sleduje aj ich kariéru v médiách (a ak urobia nejaký prehrešok proti slovenčine, napíše im SMS 🙂),
- prednášala aj na Viedenskej univerzite, v Česku či Malajzii,
- prečo si študenti na Viedenskej univerzite sadali do predných radov a na Slovensku sa, naopak, najskôr obsádzajú zadné,
- chodí so študentmi na futbal aj hokej,
- kto ju „dotiahol“ na FMK,
- knihy o neverbálnej komunikácii jej posielali aj bývalí študenti z USA, pretože u nás boli zatvorené hranice a odborná literatúra o reči tela nebola vôbec dostupná,
- ako prebieha hodina neverbálnej komunikácie,
- na hodine neverbálnej komunikácie učí študentov aj klamať (a odhaľovať klamstvá),
- v roku 2001 ju prvýkrát oslovili z médií, aby analyzovala reč tela politikov,
- a mnoho iného.
Pozrite si celú epizódu na tomto odkaze.