Niektorí študenti majú problém s ústnym skúšaním, vyjadrujú sa akoby v odrážkach, hovorí doktorka Škvareninová

„Slovenčina sa mení preto, že jazyk je živý organizmus. Nie je to mŕtvy jazyk, sme v kontakte s inými a mení sa aj v závislosti od spoločenskej, politickej či kultúrnej dynamiky,“ hovorí odborníčka na komunikáciu.

Z dôvodov, prečo do slovenčiny stále pribúdajú nové slová, spomína najmä globalizujúci vplyv angličtiny, nové technológie a digitalizáciu, neuveriteľný rozvoj internetu a umelej inteligencie, ale i kontakty. Ľudia oveľa viac cestujú a oproti nedávnej minulosti majú aj viac možností sledovať množstvo cudzojazyčných programov.

Hovorila aj o význame slangu – zrýchľuje komunikáciu, ale napríklad aj ukazuje, že slovenčina je hravá. „Slová sa často skracovali; nešli sme do samoobsluhy, ale do samošky, v škole sme mali namiesto matematiky matiku, namiesto slovenčiny slovinu alebo slaninu,“ spomína na slangové výrazy, ktoré sa používali už pred rokmi.

Okrem toho poukazuje na nové slová, ktoré sa dostávajú do nášho jazyka – streamovať, chillovať –, pričom niektorí ľudia používajú slovenský prepis a rovnako ich aj skloňujú a časujú. Niektorým študentom sa to však podľa jej slov zdá čudné a používajú originálny anglický prepis bez ohýbania.

Ako komunikujú mladí

Doktorka Škvareninová v relácii spomenula aj to, že ona sama vždy písala s diakritikou, čo môže súvisieť s tým, že študovala slovenčinu. V súčasnosti ale študenti a mladí ľudia píšu často bez diakritiky a problémom podľa nej býva i písanie čiarky.

„Aj interpunkčné znamienka prenikajú z angličtiny do slovenčiny – ľudia potom píšu čiarku tam, kde sa píše v angličtine, ale v slovenčine na tom mieste nemá byť.“

Hovorila aj o svojej skúsenosti so skúšaním študentov, najviac jej vyhovuje kombinácia písomného a ústneho skúšania. „Naši študenti – i keď nie všetci – mi často hovoria, že nemajú radi ústne skúšanie, odvykli si od toho. Aj sa vyjadrujú akoby v odrážkach, nepovedia celú, kompletnú vetu. Nevedia svoju výpoveď zostrojiť tak, aby na seba jednotlivé časti nadväzovali.“

Zároveň dodáva, že si to mnohí uvedomujú a začínajú na sebe pracovať, napríklad cielene čítajú dlhšie texty, nielen tie skratkovité na sociálnych sieťach. „V tomto ja osobne vidím hendikep mladšej generácie,“ uzatvára.

Má Trnavu rada

Okrem spomínanej relácie bola doktorka Škvareninová nedávno aj hostkou relácie Mám Trnavu rád v Mestskej televízii Trnava, z ktorej sa môžeme dozvedieť viac o jej súkromí, ale i pracovných úspechoch.

Vedeli ste, že jej prvým detským snom bolo stať sa výskumníčkou a vynájsť liek proti rakovine? Síce k tomu nedošlo, no výskumu, respektíve vedeckovýskumnej činnosti, sa venuje na úrovni komunikácie a jazyka.