Tango pre mňa nie je len tanec, ale aj neustála lekcia ľudskosti a komunikácie, hovorí Zábojník
V rámci cyklu Projekty mimo učebne prinášame rozhovor s pedagógom, ktorý sa delí o svoje skúsenosti z akademickej pôdy aj tanečného parketu. Doktor Zábojník odkrýva hlbší význam argentínskeho tanga.
Letný večer v Budapešti a parket pod šírym nebom? Práve tam argentínske tango prvýkrát oslovilo jedného z našich pedagógov. Doktor Rastislav Zábojník pôsobí ako pedagóg na Katedre masmediálnej komunikácie, no okrem toho vedie školu argentínskeho tanga spolu so svojou partnerkou.
V rozhovore odhaľuje nielen svoju cestu k tomuto unikátnemu umeniu, ale aj jeho nečakané paralely s výučbou, životnými situáciami, ľudskými vzťahmi i hodnotami. Ako nás môže tango inšpirovať do nového roka? A prečo je práve tento tanec taký výnimočný?
Vyučujete predmety na viacerých študijných programoch, ako sú masmediálna komunikácia, marketingová komunikácia či vzťahy s verejnosťou. Okrem toho máte veľmi zaujímavé hobby – venujete sa argentínskemu tangu a prevádzkujete školu argentínskeho tanga. Bavil vás tanec odjakživa?
Od malička ma fascinoval pohyb a túžba vyjadrovať sa pohybom. Najskôr to boli roky strávené vo vrcholovom športe na reprezentačnej úrovni. Neskôr počas vysokoškolského štúdia ma oslovil súťažný spoločenský tanec a otvorili mi dvere k novému chápaniu pohybovej kultúry, ale aj kultúre komunikácie a sociálnych vzťahov.
Pred zhruba pätnástimi rokmi som sa opäť vrátil k tancu, tentoraz k argentínskemu tangu. Spoločne s partnerkou sme založili klub, ktorý dodnes vedieme. Snažíme sa ľuďom priblížiť hĺbku, zmyselnosť a vzájomné porozumenie, ktoré tento kultúrny fenomén prináša.
Kedy ste sa prvýkrát stretli s argentínskym tangom?
Úplnou náhodou. Bol to letný večer v Budapešti, keď mi ušiel vlak do Bratislavy. Moji priatelia navrhli alternatívu – milonga pod šírym nebom (milonga je ľudový tanec pochádzajúci z Argentíny, pozn. red.), niekde v historickej časti mesta. Boli sme tam, na kamennej dlažbe, len pár krokov od starých fasád. Tú vôňu človek cíti v mestách len so skutočnou minulosťou.
Keď som pozoroval tancujúce páry, vnímal som prúd silnej ľudskej emócie. Bez zbytočných slov a prázdnych fráz, bola to akási intímna konverzácia, ktorej som sa stal tichým svedkom. Myslím, že tango si ma našlo práve v ten večer a začalo ma sprevádzať dlhšie, než som vtedy tušil.
„Dnes je tango v našom ponímaní predovšetkým spoločenskou záležitosťou, niečím, čo prepája ľudí a pomáha im udržiavať zdravý life balans.“
Ako často sa venujete argentínskemu tangu?
Na klubovej úrovni sa tangu najčastejšie venujeme na konci pracovného týždňa a s víkendom. To je čas, keď človek môže trochu vypnúť, vyjsť von, obliecť si niečo pohodlné a nechať sa strhnúť hudbou a atmosférou.
Paradoxne, odkedy s partnerkou prevádzkujeme vlastnú školu argentínskeho tanga – od kurzov a workshopov až po organizovanie eventov – máme menej príležitostí tancovať len pre seba. Keď chceme zažiť tú zvláštnu, nehmatateľnú atmosféru tanga naozaj pre seba, vyberieme sa na podujatia naprieč Európou. Znie to možno ako klišé, ale vždy – či už ide o pracovnú cestu, výlet alebo dovolenku – máme v kufri tanečné topánky. Je to náš malý rituál.
Akej forme argentínskeho tanga sa venujete?
Dnes je tango v našom ponímaní predovšetkým spoločenskou záležitosťou, niečím, čo prepája ľudí a pomáha im udržiavať zdravý life balans. Ťažiskom je sociálna interakcia, klubová atmosféra a možnosť stráviť chvíľu len vo dvojici, byť na istý čas len jeden pre druhého.
V minulosti sme sa venovali aj stage tangu, prípadne pripravovali choreografie pre páry, ktoré mali verejné vystúpenia. Dnes nás však vyhľadávajú najmä páry, ktoré túžia po originálnom svadobnom tanci. Je to iný druh tvorivosti. Nejde iba o show pre divákov, ale o intímny moment, ktorý si vytvárajú dvaja ľudia len pre seba – a my sme radi, že k tomu môžeme prispieť.
Prečo si vás získalo práve argentínske tango? Čo má také, čo iné druhy tanca nemajú?
Klasické argentínske tango, ktoré má pôvod približne v druhej polovici 19. storočia, má isté charakteristické črty. Neskôr, predovšetkým vo Veľkej Británii, bolo argentínske tango transformované do spoločenskej verzie spoločenského tanca. Obe majú inú motiváciu aj výrazovú charakteristiku.
Argentínske tango je vo svojej spoločenskej verzii orientované na vnútorný prežitok. Do istej miery nie je dôležité to, akým spôsobom vás vnímajú napríklad okolití pozorovatelia. Významná je vnútorná interakcia v danom páre a od toho sa odvíja spôsob vedenia, charakter príbehu daného pohybu a, predovšetkým, rozmer improvizácie. Argentínske tango je postavené na voľnej improvizácii. Nie je to náhodný súbor krokových schém. Má základ v technike, krokových schémach, v spôsobe vedenia, ale cez to všetko poskytuje dosť široký priestor pre improvizáciu a vnútornú cirkuláciu energie v danom páre.
Naopak, stage verzia argentínskeho tanga je výraznejšie orientovaná na publikum. Do istej miery má tendencie trošku dramatizovať. Preto prispôsobuje aj výrazové prostriedky, spôsob interpretácie na parkete. Osobne mi viac imponuje práve spoločenská verzia, pretože je spojená aj s nejakou sociálnou interakciou. Je to výborný balans medzi pracovným a spoločenským životom.
„Zakaždým, keď vkročím na parket a začneme tancovať, akoby som vstúpil do malého, osobného sveta, kde s mojou partnerkou vytvoríme tichý intímny dialóg.“
Čo pre vás znamená tango? Ako vás obohacuje ako človeka?
Je to priestor, v ktorom sa môžem úplne sústrediť na prítomný okamih a dovoliť si byť sám sebou bez každodennej záťaže bežného života. Tango je pre mňa nielen tanec a kroková schéma, je to životný štýl, rovnako aj neustála lekcia ľudskosti, komunikácie a schopnosti tešiť sa z maličkostí.
Zakaždým, keď vkročím na parket a začneme tancovať, akoby som vstúpil do malého, osobného sveta, kde s mojou partnerkou vytvoríme tichý intímny dialóg. Z neho môžeme čerpať inšpiráciu a energiu ešte dlho potom, čo hudba doznie.
Dokážete si tieto dve oblasti – teda tanec a vzdelávanie – predstaviť spojené v nejakej forme projektu?
Argentínske tango predstavuje jedinečný tanečný žáner postavený na sile okamihu a improvizácií. Môže nájsť čiastočne uplatnenie aj v akademickom vzdelávaní. Tango môže podporiť fyzické, kognitívne a sociálne zručnosti študentov. Viaceré univerzity integrujú tango do štúdia kultúry, psychológie alebo pohybových aktivít. Tango môže v konečnom dôsledku podporiť tímovú spoluprácu, empatiu a emocionálnu inteligenciu, čo sú mimochodom kľúčové kompetencie pre lídrov a profesionálnych manažérov.
V niektorých akademických programoch, najmä v oblasti psychológie a sociálnej práce, sa tango využíva ako forma terapie. Takzvaná „tangoterapia“ preukázala svoju účinnosť pri liečbe Parkinsonovej choroby, depresie a iných zdravotných problémov. V digitálnej ére a s nástupom AI nám môže určite pomôcť ostať viac ľuďmi.
Čo pre vás znamená možnosť byť súčasťou konceptu #ProjektyMimoUčebne a ukázať vašu menej „formálnu“ stránku?
Byť súčasťou tohto konceptu mi pripomína podstatu a východisko vzdelávania, vyjadrené slovami: „Človek je viac ako to, čo sa zmestí medzi klobúk a jeho čižmy.“ Počas štúdií som mal tú možnosť stretnúť výnimočných pedagógov na filmovej fakulte, ale aj v Spojených štátoch, ktorí nielen odovzdávali hodnotné vedomosti, ale aj budovali inšpirujúce sociálne prostredie.
Táto menej formálna stránka výrazne formovala našu generáciu a možno aj vďaka nej som dnes pedagógom. Verím, že spojenie profesionality a ľudskosti je odpoveďou pre súčasné pedagogické výzvy v digitálnej ére spojenej s nástupom AI.
„Vďaka tangu som sa naučil hlbšie porozumieť niekomu inému bez slov a v určitej miere ma to vyformovalo na lepšieho človeka.“
Máte nejaký konkrétny zážitok, v rámci ktorého vás tango spojilo s niekým nečakaným alebo vás naučilo niečo nové?
Áno, jeden významný okamih vyniká. Tango, so svojim tichým dialógom a alchýmiou rytmu a emócií, stálo na počiatku príbehu, ktorý sa začal odvíjať medzi mnou a mojou životnou partnerkou. Tento tanec nás učí trpezlivosti a dôvere, pretože každý krok je spoločným dielom dvoch spriaznených bytostí. Vďaka tangu som sa naučil hlbšie porozumieť niekomu inému bez slov a v určitej miere ma to vyformovalo na lepšieho človeka.
Čo by ste poradili niekomu, kto váha vstúpiť na tanečný parket, no vnútri cíti túžbu skúsiť tango, prípadne nejaký iný druh tanca?
Ak sa rozhodnete venovať tangu, nezáleží na vašej úrovni zručnosti; každý začína s prvým krokom. Nepotrebujete žiadnu špeciálnu výbavu. Ak viete kráčať, viete tancovať tango. Vstup na parket je vstup do sveta, kde sa stretávajú kultúra, umenie a ľudské príbehy.
Tanečné školy ponúkajú podporu a komunitu, ktorá vám pomôže prekonať obavy. Každý tanec je malým dobrodružstvom, ktoré obohatí váš život o nové perspektívy a zážitky. Tango nie je o dokonalosti, ale o postupnom progrese a vývoji. Každý má predpoklady tancovať tango. Pamätajte, že aj tie najväčšie hory sú len zhluky malých kamienkov.
Prichádza nový rok. Je na tangu niečo také, čo by nás mohlo inšpirovať pre naše nové ja v budúcom roku?
Argentínske tango je zosobnením hlbokého rešpektu a tolerancie. Prekonáva vo svojej podstate kultúrne, náboženské a rasové hranice. Zdôrazňuje to, čo nás spája a je založené na pevne zakotvených humanistických hodnotách. Vedie nás k väčšej dôvere, empatii a porozumeniu.
Má ambíciu zlepšovať medziľudské vzťahy a podporovať vzájomnú komunikáciu. Verím, že hodnoty argentínskeho tanga môžu byť príjemnou inšpiráciou pre nás, aby budúci rok bol ešte lepší a úspešnejší ako ten predchádzajúci.
Zdroj fotografií: Rastislav Zábojník