Film našich študentov premietli na festivale v Nigérii! Na FMK nájdu uplatnenie aj umelci
Jeden pochádza z Kamčatky, druhý z malého mesta neďaleko Moskvy. Delilo ich takmer 7000 km, nemali sa kde stretnúť, až kým si náhodne vedľa seba nesadli v Kine Oko na zápise na FMK.
Vitalii Ermakov a Daniil Dolidudko, študenti druhého ročníka na bakalárskom stupni, so svojím posledným filmom Priateľka obehali viacero súťaží a filmových festivalov a získali niekoľko ocenení. Hovoria, že škola im v tomto smere významne pomáha – napríklad zapožičaním techniky či celkovou podporou. Síce nemáme primárne umelecké zameranie, no platí naše motto, že na FMK môžete vyskúšať všetko a nájsť seba.
V rozhovore s Vitaliim a Daniilom sa dozviete:
- kedy sa začali venovať filmovej tvorbe;
- aké úspechy majú za sebou s filmom Priateľka;
- ako funguje ich spolupráca;
- čo by poradili ďalším začínajúcim tvorcom.
Máte za sebou pomerne veľa filmových úspechov, v aktuálnom období najmä za film Priateľka. Nie je to však vaša prvotina. Ako ste sa dostali k nakrúcaniu filmov?
V. E.: Prvý film som natočil v maturitnom ročníku na strednej škole v Rusku, keď som mal 17 rokov. Ak by som to porovnal s tým, čo robia maturanti na Slovensku, bolo to niečo podobné ako únos triednej knihy. V Rusku však nemávajú tradíciu robiť film na záver strednej školy, začal som s tým ja a odvtedy v našom lýceu žiaci v maturitnom ročníku natáčajú filmy.
D. D.: Audiovizuálnemu umeniu som sa začal venovať v 16 rokoch, keď som začal pracovať ako kameraman v mestskej televízii na Kamčatke. Bol som prekvapený, že ma to až tak začalo baviť. Naďalej som sa postupne zlepšoval a nadobudol som pocit, že som pripravený vytvoriť niečo nové, nielen dokumentovať realitu v televízii. Okrem toho mám obrovský záujem o fotografiu, ale tento svet som pre seba otvoril len nedávno a chcem si vyskúšať aj to (Daniil už vystavoval fotografie aj v našej univerzitnej galérii, napr. na výstave Verejný priestor či Tvorivá dielňa Podhorany - pozn. red.).
Koľko ich už máte za sebou?
V. E.: Po tom prvom filme zo strednej som stihol natočiť ešte krátku etudu v Rusku a ďalšie moje filmy už boli natočené na Slovensku. Dokopy mám 4 krátke hrané filmy a jeden dokument o tom, ako môj kamarát imigrant natáčal svoj debutový film.
D. D.: Spolu s Vitom sme vytvorili 2 hrané filmy a verím, že to je len začiatok.
So spomínaným filmom ste sa zúčastnili na viacerých festivaloch a odniesli ste si odtiaľ ceny aj čestné uznania – naposledy na prestížnom medzinárodnom festivale Zlatý voči (ČR). Dá sa to nejakým spôsobom priorizovať a vybrať „najcennejšie“ ocenenie?
V. E.: Čestné uznanie na 30. ročníku festivalu Zlatý voči nás príjemne prekvapilo. Bola to naša prvá zahraničná premiéra, aj keď sme sa teda nedostali geograficky moc ďaleko. Žiaľ, nemohli sme prísť osobne do Prahy kvôli skúškam, ale som rád, že sa mi aspoň podarilo pripojiť na ceremoniál online.
Avšak zatiaľ najlepším festivalovým zážitkom s týmto filmom pre nás bol Lúčanský filmový festival, kde sme dosiahli najväčší úspech a zároveň si užili atmosféru kúpeľov. Ešte sa veľmi tešíme na celoštátne kolo súťaže Cineama, ktoré sa uskutoční v Kremnici začiatkom septembra.
Váš film začiatkom júna premietli dokonca aj na festivale v Nigérii. Ako ste to dosiahli? Aká bola konkurencia, prípadne spätná väzba?
V. E.: Priateľku posielam na všetky možné medzinárodné študentské filmové festivaly. V našej dobe je to veľmi pohodlné vďaka rôznym online platformám, preto sa snažím najviac využiť potenciál nášho filmu. Výber každého festivalu je veľmi subjektívny, preto sa nedá dostať všade, ale raz za čas sa môže stať, že mi príde mail, že film bol vybratý. Tak sa nám to stalo aj v prípade Pan-Atlantic University International Student Film Festival (PAUISFF).
Je to festival, ktorý organizuje School of Media and Communication na Pan-Atlantic University. Dá sa povedať, že je to niečo podobné ako náš Frejm, ale s oveľa väčším rozmachom. Majú 5-dňový program, veľký výber filmov z celého sveta a 23 kategórií cien.
Podľa tých trailerov, ktoré som videl na Instagrame PAUISFF, tam boli dosť kvalitné a profesionálne urobené filmy, preto som veľmi rád, že náš film bol aspoň vybratý pre premietanie. Uviedli ho tam na jednom z menších paralelných premietaní, ale aj tak to bol pre nás obrovský zážitok, keď som na Instagrame spomedzi náhodných fotiek z festivalu uvidel fotografiu, ako študenti z Nigérie pozerajú scénu s našou herečkou Sofiou Klebanovou.
Vitalii, zároveň ste aj laureátom ceny Gaudeamus – študentská osobnosť roka 2025 v kategórii umenie. V ďakovnom príhovore ste spomenuli aj svojho spolužiaka, fotografa a kameramana Daniila. Poznali ste sa ešte pred nástupom na FMK? Ako ste vytvorili takéto úspešné filmárske duo, ako vyzerá vaša spolupráca?
V. E.: S Danom sme sa zoznámili v lete 2023 na zápise na štúdium. To bol zázrak, že zo všetkých miest v Oku som si náhodou vybral to, ktoré bolo vedľa ďalšieho Rusa. Pritom v celom našom ročníku sme jediní cudzinci.
Zistilo sa, že Daniil mal kameramanské ambície a zároveň ja som mal režisérske, tak sme sa rozhodli, že budeme bývať spolu na internáte. Pre tie dva filmy, ktoré sme spolu urobili, sme spolu vymysleli námety, na základe ktorých som písal scenáre a zháňal ľudí a na postprodukcii som riešil hudbu a strih, zároveň čo Dano robil color grading.
D. D.: S Vitaliim, mojím filmárskym partnerom a spolužiakom z FMK, sme sa nepoznali pred nástupom na fakultu. Naše zoznámenie sa udialo práve tu, na pôde školy, a som za to nesmierne vďačný. Musím úprimne povedať, že bez Vitaliiho by naše filmy jednoducho nevznikli. Je to človek, s ktorým sa nám podarilo vytvoriť skutočne úspešné a efektívne filmárske duo. Naša spolupráca je založená na vzájomnom rešpekte, dôvere a predovšetkým na zdieľanej vášni pre film. Každý z nás prináša do procesu svoje silné stránky a spoločne sa dopĺňame. Neexistuje striktné rozdelenie úloh, často si pomáhame a dopĺňame sa aj v oblastiach, ktoré by inak spadali pod toho druhého. Diskusie o nápadoch, scenári, natáčaní či strihu sú u nás vždy plodné a posúvajú naše projekty vpred.
Som presvedčený, že práve táto symbióza a vzájomné pochopenie sú kľúčom k nášmu úspechu. Veľmi si vážim našu spoluprácu a už teraz sa teším na všetky budúce spoločné filmové projekty, ktoré spolu ešte zrealizujeme.
Naša fakulta nemá primárne umelecké zameranie. Ako vám pomáha štúdium na FMK pri filmovej tvorbe? Máte pocit, že vás škola podporuje vo vašich vlastných projektoch?
D. D.: Škola nás v našich vlastných projektoch výrazne podporuje. Keď sme natáčali Priateľku, obrovskú pomoc nám poskytol pán prorektor Brník, ktorý nám nielenže zabezpečil prístup k technike zo školskej požičovne, ale nám aj poskytol cenné rady. Rovnako tak nás neuveriteľne podporili pani rektorka a pani dekanka. Vďaka tejto podpore sa ako filmári na FMK cítime veľmi príjemne a motivovane.
Naša fakulta nám poskytuje jedinečné príležitosti a prostredie na tvorbu, ktoré by sme inde len ťažko našli. Je to dôkaz, že aj fakulta s iným zameraním môže byť inkubátorom pre umelecké projekty, ak je tam správna vôľa a podpora. Štúdium na FMK je pre našu filmovú tvorbu absolútne kľúčové a nevyhnutné.
Akú radu by ste dali ostatným študentom, ktorí chcú tvoriť, ale ešte sa neodvážili?
V. E.: Poradil by som, aby sa skúsili uvoľnenejšie postaviť voči vlastným pokusom a nebáť sa toho, že sa niečo môže nepodariť. Každopádne sa niečo nepodarí. Napríklad tá filmová tvorba je pre mňa práve o tom, že sa nepodarí takmer všetko, čo si si pôvodne predstavoval v hlave, a ako tvorca máš stále znovu objavovať vlastné dielo na každom kroku produkcie.
D. D.: Najhoršou chybou, ktorú môžete ako začínajúci tvorca urobiť, nie je zlyhať, ale nikdy nezačať. Každá skvelá myšlienka zostáva len snom, kým ju nepremeníte na skutočnosť. Nebojte sa nedokonalosti, pretože práve cez prvé pokusy a omyly sa učíte a rastiete. Odvážte sa pretaviť svoje vízie do filmov, príbehov, alebo akéhokoľvek umenia – pretože nerealizovaná myšlienka je tá najväčšia škoda.
Zdroj fotografií: archív respondentov
Mohlo by vás tiež zaujímať:
