Študenti FMK o letnej škole v Japonsku: Vzdelávanie nie je len o chodení na prednášky

Letnej školy Ihatov v Japonsku na univerzite Iwate (IUIS) sa zúčastnili traja študenti, ktorých vybrali členky a členovia kolégia dekanky prostredníctvom výberového konania. Anna Lackovičová, Patrik Košický a Vadym Palchyk tak strávili v Japonsku dva týždne aj vďaka finančnej podpory FMK UCM v Trnave. Tento pobyt zmenil ich pohľad na vzdelávanie aj na život. O svojich zážitkoch, rozdieloch vo výučbe a študentskom živote nám prezradili viac.

Ľudia v Japonsku berú svoje tradície vážne

Annu pri návšteve v Japonsku najviac zaujal prístup ľudí, u ktorých je cítiť silný zmysel pre spoluprácu a zodpovednosť: „Najlepšie to vidno napríklad na tom, že na uliciach vôbec nie sú odpadkové koše, a predsa sú vždy čisté. Na Slovensku máme koše na každom rohu, a aj tak býva všade neporiadok.“

Aj podľa Patrika bola skúsenosť s miestnymi jedinečná: „Prvá vec, ktorá ma zaskočila, bola ochota ľudí pomôcť a láskavosť, s akou sa s nami rozprávali. V Japonsku som nezažil vyslovene zlú skúsenosť s ľuďmi.“

Okrem toho Patrika fascinoval aj prístup miestnych k tradíciám: „Berú ich omnoho vážnejšie než my v Európe. Párkrát som sa aj bál, či náhodou niekoho neurazím tým, že neviem presne, čo mám urobiť.“ Hoci Patrikovi chvíľu trvalo zvyknúť si napríklad na neustále ukláňanie sa, postupne mu to prišlo prirodzené a teraz má problém si od neho odvyknúť.

Spievali karaoke s celým barom

Za najsilnejší zážitok považuje Anna samotné spoznávanie tradičnej japonskej kultúry: „Napríklad keď sme mali možnosť obliecť si yukaty, spoločne sa fotiť a zažiť atmosféru, ktorú človek z Európy len tak neokúsi. Veľmi som si užila aj spoločné výlety s japonskými študentkami a študentmi, ktorí sa nám venovali aj mimo vyučovania a brali nás na rôzne miesta. Vďaka tomu som mala pocit, že nespoznávam len krajinu, ale naozaj sa stávam jej súčasťou. Tento osobný prístup bol pre mňa najpamätnejším momentom celého pobytu.“

Na workshop, počas ktorého si študenti skúšali tradičný letný odev, bude dlho spomínať aj Patrik: „V yukate som sa na chvíľu cítil, že skutočne patrím do japonskej kultúry a ich štýlu života.“ Ďalším silným zážitkom bol preňho jednodňový výlet do Tokia či workshop kaligrafie, ktorú si chcel už dlho vyskúšať.

Patrik spomenul aj jeden zaujímavý večerný zážitok, ktorý si podľa vlastných slov zapamätá navždy: „Rozhodli sme sa ísť do baru, na ktorý sme náhodou natrafili. Nakoniec sme tam skončili s partičkou 40 až 50 ročných Japoncov, s ktorými sme si dali pár pív, spievali karaoke a postupne sa k nám pridal celý bar. Bol to večer, na ktorý budem dlho spomínať.“

V Japonsku berú študentky a študenti školu serióznejšie

Samotná letná škola neprebiehala klasicky ako na Slovensku. Výučba podľa Anny pripomínala skôr semináre v menších skupinách. Profesorka sa vždy pýtala otázky a každý študent musel postupne odpovedať: „U nás je to väčšinou naopak – profesorka alebo profesor položí otázku a málokto sa prihlási dobrovoľne.“

Aj intenzita vyučovania bola odlišná. Japončinu sa učili od 8:30 do 12:00 s jedinou krátkou desaťminútovou prestávkou, čo bolo podľa Anny celkom náročné. „Raz sa mi dokonca stalo, že som od únavy na otázku, z akej krajiny pochádzam, odpovedala, že som z Číny (smiech).“

Z rozhovorov, ktoré Patrik viedol s miestnymi študentkami a študentmi, zistil, že školu berú o dosť vážnejšie. „Proces výučby mi z ich rozprávania prišiel striktnejší a celkovo mi atmosféra školy prišla serióznejšia. Hodiny japončiny, ktoré sme absolvovali my, sa podobali našim seminárom a prednáškam – teda bloky po hodine a pol s prestávkou.“

Plná univerzita aj počas prázdnin

Študentský život tam aj podľa Anny funguje inak: „Na Slovensku sa po poslednej hodine väčšina študentov ponáhľa domov. Naopak, v Japonsku ostávajú na univerzite – venujú sa klubovým aktivitám, učeniu v študentských zónach alebo trávia čas v knižnici. Aj počas prázdnin boli univerzitné priestory plné študentov, čo je u nás úplne nepredstaviteľné.“

Patrik poukázal aj na úplne odlišný študentský život. Na obrovskom kampuse bolo mimo výučbových budov aj množstvo príležitostí ako tráviť voľný čas. Nachádzal sa tam supermarket, jedáleň, spoločenské miestnosti, bazén, športové ihriská či múzeá.

„Študenti tak majú oveľa viac možností tráviť čas bez toho, aby opustili univerzitu. To je u nás neporovnateľné. Zároveň som ale mal pocit, že japonskí študenti majú oveľa menej voľného času než my,“ dodal Patrik.

Pobyt v inej krajine je recept na silnejšie sebavedomie

Podobné pobyty alebo Erasmus dokážu študentkám a študentom pomôcť rozvinúť najrôznejšie schopnosti a zručnosti. Od zlepšenia sa v cudzom jazyku, po spoznávanie nových kultúr, nadväzovanie kontaktov, nadobudnutie sebavedomia až po získanie nezabudnuteľných zážitkov. Svedčí o tom aj skúsenosť našich študentov.

Annu prinútil pobyt v Japonsku vystúpiť z komfortnej zóny a prispôsobiť sa novým situáciám: „Uvedomila som si, že sa chcem viac zapájať do školských aktivít a rozvíjať sa aj mimo vyučovania, nielen odchádzať domov s pocitom, že som si splnila povinnosť. Získala som tiež väčšiu istotu v komunikácii – precvičila som si jazyk a postupne som stratila hanblivosť rozprávať sa v cudzom jazyku. To, že som dokázala fungovať a učiť sa v inom vzdelávacom systéme, mi dodalo sebavedomie a motiváciu byť aktívnejšia aj doma.“

Patrikovi tento pobyt priniesol celkovo nový pohľad na Japonsko: „Nevnímam ho už povrchovo, iba z médií, v ktorých som o ňom čítal, ale ako krajinu, v ktorej by som si vedel reálne predstaviť žiť.“

Páčil sa mu aj spôsob života, aký v tejto krajine viedli: „Japonský spôsob fungovania mi prišiel omnoho ľudskejší než to, na čo som zvyknutý doma. Dokonca som si uvedomil aj niekoľko vecí, ktoré by som chcel na sebe a svojom prístupe zmeniť. Aj keď som v Japonsku nestrávil mnoho času, istú stopu to na mne zanechalo a mám v pláne sa tam určite vrátiť.“

Veľkým bonusom bola podľa Patrika aj možnosť spoznať ľudí z iných ázijských krajín, teda iné študentky a študentov na programe: „Otvorilo mi to nové obzory a ukázalo témy, o ktorých som predtým ani netušil. Aj keď som nikdy nebol na cestovanie, po tomto zážitku mám chuť precestovať celú Áziu.“

Vzdelávanie nie je len o chodení na prednášky

Pobyt v inej krajine alebo na inej univerzite odporúča ako Anna, tak aj Patrik. „Je to skúsenosť, ktorá človeka naučí samostatnosti a otvorí mu nový pohľad na svet,“ uviedla Anna.

„Keby bola možnosť, šiel by som znova. Je to úplne iný zážitok než klasická turistická návšteva. Namiesto naháňania sa po pamiatkach som mal možnosť zažiť skutočnú japonskú kultúru a taktiež tráviť čas s miestnymi študentkami a študentmi. To je skúsenosť, ktorú by som inak hľadal len ťažko,“ vysvetlil Patrik.

Japonsko je podľa Anny krajina, v ktorej sa človek každý deň stretáva s niečím iným: „Od odlišného spôsobu výučby až po celkom iný štýl študentského života. Vďaka tomu si človek uvedomí, že vzdelávanie nie je len o chodení na prednášky, ale aj o aktivitách a skúsenostiach mimo vyučovania. Myslím si, že takýto pobyt každému prinesie veľa nielen po odbornej stránke, ale aj do osobného života.“

V tejto podpore bude FMK pokračovať

Záujem o túto letnú školu prejavilo dokopy 20 študentiek a študentov. V rámci výberového konania mali možnosť získať podporu fakulty traja študenti. Každému úspešnému uchádzačovi bola pridelená finančná podpora vo výške 1 000 eur. O výbere rozhodovali členovia kolégia dekanky na základe hodnotenia motivačných listov.

Ako sa táto spolupráca podarila uskutočniť nám priblížila dekanka FMK Ľudmila Čábyová: „Na jar 2025 sme sa spolu s pani rektorkou – ktorej ďakujem za túto možnosť – zúčastnili pracovnej cesty do Japonska v rámci delegácie ministerstva školstva a približne pätnástich slovenských vysokých škôl. Program zahŕňal návštevu jedného z najprestížnejších japonských vedeckých inštitútov RIKEN v Tokiu, svetovej výstavy Expo 2025 a Univerzity Ryūkoku v Kjóte.“

„Na pôde slovenského veľvyslanectva v Tokiu sa konal akademický okrúhly stôl, na ktorom sa stretlo viac než tridsať zástupcov slovenských a japonských vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied. V rámci tohto podujatia som nadviazala spoluprácu so zástupcami japonskej Iwate University a dohodla možnosti účasti našich študentov na letnej škole,“ vysvetlila dekanka. Po návrate z pracovnej cesty následne na našej fakulte vyhlásili výberové konanie.

Podpora a motivácia pre tých najšikovnejších

Takéto príležitosti sú podľa dekanky významný spôsob podpory našich najšikovnejších študentiek a študentov, ktorí dokážu dôstojne reprezentovať univerzitu v zahraničí nielen v rámci programu Erasmus, ale aj prostredníctvom individuálnych iniciatív a krátkodobých pobytov.

„Veríme, že možnosť zúčastniť sa prestížnych letných škôl v zahraničí je silným motivačným faktorom, ktorý študentky a študentov povzbudzuje k dosahovaniu výborných výsledkov, aktívnemu zapájaniu sa do akademického života a k rozvoju ich odborných aj jazykových kompetencií,“ dodala napokon.

Fakulta podľa jej slov plánuje v tejto podpore pokračovať aj v nasledujúcich rokoch: „Veríme totiž, že táto investícia prináša dlhodobé výsledky – posilňuje dobré meno FMK, rozvíja medzinárodnú spoluprácu a otvára našim študentkám a študentom nové možnosti profesijného rastu.“

Zdroj fotografií: Patrik Košický