Docent Sedlák o fotení v rómskych osadách: Pre viacerých študentov to bol prvý kontakt s takto exponovaným prostredím. Chvíľami vyznieval nebezpečne

Posledný fotografický workshop, usporiadaný pod hlavičkou Ateliéru komunikácie v médiu fotografie (AKMF) na FMK UCM v Trnave, sa uskutočnil koncom októbra v Lomničke a Podhoranoch. Ide o obce na Spiši s vysokým percentuálnym zastúpením rómskej komunity (podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019 je v Lomničke podiel rómskych obyvateľov 91 – 100 %, v Podhoranoch 71 – 80 %).

Predchádzali mu workshopy v máji a júni tohto roka v Nižných Ružbachoch a Podhoranoch. V decembri zo vzniknutých fotografií plánujú otvoriť výstavu v univerzitnej Galérii Ľudovíta Hlaváča.

„Workshopy v Nižných Ružbachoch patria medzi moje obľúbené víkendy v roku,“ tvrdí študentka Ivana Galat. „Téma Rómov a rómskych osád vo mne vždy vzbudzovala zvedavosť, ako to v tomto prostredí naozaj vyzerá. Dokumentovanie religióznych slávností Rómov je zaujímavé, pretože ich štýl prežívania sa trochu líši od toho, ako to poznáme z kostola z detstva. Rómovia tieto udalosti intenzívnejšie preciťujú a pridávajú im inú atmosféru, najmä spevom alebo živou hudbou,“ dodáva.

Študentstvo vedie k dokumentu, ktorý ho vždy priťahoval

Jozef Sedlák hovorí, že otázka života a prežívania viery v rómskych osadách ho vždy priťahovala ako fotografa, ktorý sa dlhodobo venuje sociálnemu a religióznemu dokumentu. „Príležitosť sprostredkovať a nadchnúť študentov FMK UCM v Trnave pre takýto druh dokumentu sa mi naskytla viackrát, pričom nebolo ľahké túto tému správne odkomunikovať,“ tvrdí pedagóg.

Dodáva, že v minulosti už fotografovali obce Lomnička, Hybe, Vyšné Ružbachy či Podolínec, kde žijú aj početné rómske komunity. No asi najintenzívnejšou príležitosťou bola podľa neho posledná tvorivá dielňa v Podhoranoch. Fotograf, náš pedagóg a vedúci AKMF objasňuje: „Miestny pán farár Mgr. Pavol Krokus nám dovolil fotografovať krsty, prvé sväté prijímanie či svadby. Zábery z týchto prísnych liturgických úkonov sme prepojili so zábermi všedného, každodenného života v environmentálne zložitom prostredí osady. Pre viacerých študentov to bol prvý kontakt s takto exponovaným prostredím, ktorý v kontaktnom obrazovom dokumente vyznieval chvíľami nebezpečne.“

Každý z troch workshopov, uskutočnených počas tohto roka, podľa dennej doktorandky FMK Kristíny Svítok Mayerovej priniesol svoje výzvy. No tiež si myslí, že posledný bol obzvlášť náročný – ako pre študentov, tak aj pre pedagógov. „Rómske deti, zvedavé a plné energie, nás okamžite obkolesili, čím sa atmosféra zmenila na nespútaný chaos,“ hovorí, „a každý z nás si musel nájsť vlastný spôsob, ako preniknúť do tejto živej mozaiky a autenticky zachytiť život i vieru miestnych obyvateľov.“

Zažili aj neprijatie

Docent Sedlák opisuje obec Podhorany ako rómsku osadu vyznačujúcu sa charakterom mixu drevených chatrčí, kontrastu murovaných neomietnutých domov s modernými dokončenými domami a atypického urbanizmu, v ktorom sa spontánne pohybuje množstvo detí, ktoré sú zvedavé a chcú sa nepretržite fotografovať. „V protiklade s touto charakteristikou vonkajšieho urbánneho priestoru osady sme sa stretli s vnútorným priestorom viery obyvateľov osady. Študenti boli svedkami a fotografovali dôstojné prežívanie významných udalostí života, ako je krst, svadba, prvé sväté prijímanie.“

Doktorandka Kristína spomína, že okrem Podhorian zavítali aj do obce Lomnička, kde dokumentovali sviatosť birmovania v čisto rómskej komunite. „Táto skúsenosť ma hlboko zasiahla. Plný kostol ľudí, ktorí spievali s takou vášňou a oduševnením, že mi po tele naskakovali zimomriavky. V tej chvíli som pocítila, že viera je živá,“ opisuje svoje pocity.

Docent Sedlák však upozorňuje i na to, že študenti a študentky zažili aj neprijatie, odmietnutie, rezervovanosť Rómov k cudzím. „A to nehovorím o našej snahe dostať sa do kuchýň a obývačiek, ktoré najviac reprezentujú kultúru a život Rómov... Etický rozmer dokumentovania ťaživej ekonomickej a environmentálnej situácie v segregovaných rómskych osadách je odvrátenou stranou našich predstáv o úspešnom, dôstojnom a plnohodnotnom živote, po ktorom všetci túžime.“

Sedlák konštatuje, že fotografie z tvorivej dielne prezentujú obe polohy dokumentárnej fotografie – svedectvo doby, pravdivosti a verizmus stavu slovenskej spoločnosti, ktoré rozprávajú o úcte a humánnosti, a o našej predstave, ktorá sa mení postupne a veľmi pomaly.

Priniesli im vytlačené fotografie z predchádzajúcich návštev

„Pri prvej návšteve sme boli opatrní, my aj oni. Postupne sa však naše priateľstvá prehĺbili,“ opisuje atmosféru opakovaných stretnutí Ivana. „Získala som väčšie odhodlanie nasmerovať na nich objektív, a ani oni sa už nebáli postaviť pred fotoaparát a pozvať nás k nim domov. Každou návštevou stretávame už známe tváre, porozprávame sa a rozdávame im fotografie, ktoré sme vytvorili počas predchádzajúcich návštev. Vždy cítim radosť z toho, ako aj drobnosť, akou je vytlačená fotografia, dokáže vyčariť úsmev na tvári.“

Hovorí, že sa často stretáva s negatívnymi reakciami na osady. Myslí si však, že návšteva tohto prostredia jej ukázala množstvo pozitívnych momentov, ktoré tam ľudia prežívajú; a nielen tie negatívne, ktoré sú väčšinou medializované.

Zdroj fotografií: Jozef Sedlák, Kristína Svítok Mayerová, Michal Svítok